Denník N priniesol v pondelok 9.12.2024 hoax o tom, že Jaroslav Haščák sa mal v Abú Dhabí stretnúť s ministrom vnútra SR v rámci pretekov Formuly 1. Pri zverejnení tohto hoaxu Denník N zlyhal v základoch novinárskeho remesla, ktorým je overenie informácie, v tomto prípade anonymného mailu, ktorý prezentovala politická strana Demokrati. Po takomto fiasku by v štandardnom médiu nasledovalo minimálne priznanie si vlastného zlyhania a ospravedlnenie sa čitateľom a aj dotknutým osobám.

Denník N sa však rozhodol skúsiť toto fiasko otočiť vo vlastné „víťazstvo“ a priniesol k tejto téme ďalší článok

V ňom opätovne urobil z Jaroslava Haščáka „hlavnú postavu“ príbehu, a to bez ohľadu na to, že sa on tohto príbehu nezúčastnil. Pozornému čitateľovi neunikne, že zo záhadného stretnutia v Abú Dhabí sa nakoniec stal článok, v ktorom sa rekapitulujú, presnejšie povedané dezinterpretujú, určité udalosti z tzv. kauzy Gorila. V prvom rade, keď sa Denníku N nepodarilo obhájiť, že Jaroslav Haščák bol v Abú Dhabí, rozhodla sa jeho redaktorka preniesť svoju pozornosť na ďalšieho aktéra a fanúšika súťaže Formuly 1, manažéra PPF Juraja Šaštinského. Toho Denník N prezentuje ako bývalého manažéra Penty. Z prvej časti článku, tej, ktorá nie je za paywallom, nadobudne čitateľ ľahko dojem, že Šaštinský z Penty odišiel prakticky pred nedávnom. Faktom ale je, že v Pente pôsobil v rokoch 2005 – 2011, to znamená, že „bývalý“ manažér Penty už v tejto skupine nepracuje 13 rokov. Medzitým pôsobil v iných spoločnostiach, napríklad štyri roky v Lordshipe (2011 – 2015), ktorý redaktorka Denníka N vôbec nespomína a až následne prešiel do PPF, kde je už 10 rokov.

Redaktorka následne začne zmätočne citovať raz zo spisu Gorila, potom z nahrávok, len aby preukázala prepojenie Haščáka a Šaštinského s touto kauzou. Popisuje konkrétne znenie z nahrávok a spisu tak, ako by sa jednalo o reálny popis udalostí. Je zaujímavé, že podobný postup Denník N neaplikuje na spis Gorila v tých častiach, v ktorých sa hovorí o roli redaktorky Moniky Tódovej. Právnym zástupcom J.Haščáka je pritom z vyšetrovacieho spisu známe, že na nahrávke Gorily, zaistenej u M. Kočnera je aj „zvuk“ na ktorom je zachytená Monika Tódová, vtedy ešte Žemľová v telefonickom rozhovore s už bývalým policajtom Jánom Rejdom. Táto časť ale zverejnená nebola. Rovnako ako nebola zverejnená ani tá časť, kde sa následne Z. Varga a J. Rejda bavia o Monike Tódovej a o tom, ako ona funguje vo vzťahu k policajtom.

Čo z toho vyplýva? Že pred zverejnením, už zostrihaná Gorila nájdená u Kočnera, bola zostrihaná druhýkrát. A tento druhý zostrih bol vykonaný niekým, komu záležalo na tom, aby reputácia kľúčovej reportérky Denníka N nebola zverejnením nahrávky Gorila ohrozená.

Denník N sa Gorile roky a systematicky venuje. Aj napriek tomu, že došlo k zrušeniu už druhého obvinenia, dokáže redaktorka Denníka N doslovne citovať zo zmanipulovaného spisu a zo zmanipulovaných nahrávok a podsúvať tieto skutočnosti svojim čitateľom ako fakty. Absolútne pritom ignoruje to, že počas celého vyšetrovania kauzy Gorila, nebolo ani voči Jurajovi Šaštinskému a ani v popísanom prípade súvisiacom s firmou Elementa, vznesené obvinenie. Samotné  vyšetrovanie v ničom nepreukázalo, že by sa deje odohrali tak, ako sú popísané v spomínanom spise, či nahrávkach. Redaktorka sa neobťažuje o tom čitateľa informovať. Lebo ona o tom asi ani nevie. Podľa toho, ako napísala článok a ktoré pasáže z nahrávky si zvolila, vychádza jediné. Pani redaktorka nečítala ani obvinenie, ani jeho zrušenie. Preto sa odvážila ukončiť pasáž o Gorile smutným konštatovaním, že J.Haščákovi a ďalším obvineným bolo obvinenie zrušené potom, ako šéfka vyšetrovacieho tímu odišla do civilu. Jedná sa o hrubú manipuláciu, resp. lož.

V zdôvodnení zrušenia obvinenia, ktoré má aj Denník N k dispozícii, prokurátor skonštatoval, že zrušil obvinenie vyšetrovateľky preto, že „nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní“. Prokuratúra v odôvodnení podrobne vysvetlila, ako tu špecializovaný tím „Gorila“ vyrábal obvinených bez dôkazov, na základe domnienok a zbožných prianí a nie na základe reálne zisteného skutkového stavu.

Na záver zostáva len konštatovať, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Topornosť Denníka N v tomto konkrétnom prípade už začína nadobúdať tragikomickú podobu.