Fakty o vzťahu s Mariánom Kočnerom Aktuality

Tvrdenia a fakty o vzťahu Jaroslava Haščáka, či skupiny Penta s Mariánom Kočnerom

1. Vývoj vzťahu Jaroslav Haščák a Marián Kočner

  • Jaroslav Haščák spoznal Mariána Kočnera približne v rokoch 1998 – 1999. V tom čase Marián Kočner uskutočnil pokus o ovládnutie TV Markíza a televíziu ponúkal „na predaj“. J.Haščák s ním absolvoval jedno stretnutie a nakoniec ponuku kúpiť  podiel v TV Markíza ďalej neriešil.
  • Na konci roku 2007 sa Marián Kočner stal klientom Privatbanky, a.s., ktorá mu spravovala časť jeho osobných financií a poskytovala aj úvery. Privatbanka, a.s. nikdy nebola jedinou financujúcou bankou Mariána Kočnera. Z medializovaných informácii je známe, že využíval aj služby Tatrabanky a nie je vylúčené, že využíval aj služby iných bánk.
  • Jaroslav Haščák nikdy neriešil a ani nemohol kvôli bankovému tajomstvu riešiť  klientsky vzťah Mariána Kočnera a banky. Je však zrejmé, že M. Kočnera rovnako ako aj iných, zaujímali ekonomické parametre skupiny Penta, kam umiestňoval časť svojich úspor, alebo si požičiaval peniaze na svoje developerské projekty. M. Kočner bol značne statusový, ocenil osobné stretnutie s majiteľom investičnej skupiny, ktorej banke zveril vlastné finančné prostriedky. Z týchto stretnutí však nikdy nevzišli žiadne spoločné podnikateľské aktivity.
  • S Jaroslavom Haščákom sa Marián Kočner stretával nepravidelne, pričom stretnutia spravidla inicioval M. Kočner. Je známe, že Marián Kočner bol tzv. networker a snažil sa stretávať s čo najväčším okruhom podľa jeho mienky vplyvných ľudí. Vrátane politikov, podnikateľov, lekárov, ale aj s predstaviteľmi showbiznisu, médií a ľuďmi z umeleckých kruhov.
  • Nie je vylúčené, že sa M. Kočner v spoločnosti iných ľudí rád chválil tým, že má u J. Haščáka otvorené dvere a nie je vylúčené, že J. Haščáka opisoval ako blízkeho priateľa. Takáto hyperbolizácia vzťahu s J. Haščákom nie je zriedkavá ani zo strany iných osôb a deje sa tak často aj vo vzťahu k iným ľuďom, ktorí sú verejne známi.
  • Samotný vzťah s Mariánom Kočnerom charakterizoval Jaroslav Haščák tak, že ho považuje za človeka, ktorý patril do širšieho okruhu známych.
  • Účasť Mariána Kočnera napríklad na oslave 40.narodenín Jaroslava Haščáka znamenala, že bol hosťom spolu s niekoľkými stovkami ďalších ľudí. Aj opačne, účasť Jaroslava Haščáka na oslave 50.narodenín M.Kočnera bola podobného charakteru rovnako, ako bola svadba Kočnerovej dcéry . Vždy sa jednalo o akcie, ktorých sa zúčastnili stovky hostí. Celkove to boli  3 spoločenské akcie počas takmer 20 rokov známosti. Okrem osobných stretnutí, ktoré sa uskutočňovali spravidla v sídle Penty, Jaroslav Haščák a Marián Kočner nikdy neboli spolu na káve, na večeri, či na dovolenke.
  • Stretávanie a neustála komunikácia s inými boli „prirodzenou“ aktivitou M. Kočnera a on si vedel nájsť dôvod, aby sa ľudia v okruhu jeho známych boli ochotní s ním stretnúť, prípadne aj sami takéto stretnutia iniciovali.

Médiá majú tendenciu opisovať návštevy Kočnera v Digital Parku konšpiračným spôsobom. Napríklad tým, že podsúvajú nepravdy o akomsi osobitnom vchode pre Kočnera, či o osobitnom parkovacom mieste. Žiadny špeciálny vchod nikdy neexistoval a neexistuje. Rovnako nebola pravda, že by mal Marián Kočner zvláštne parkovacie miesto. Marián Kočner parkoval na mieste, ktoré je určené pre návštevníkov budovy. Dochádzalo niekedy k incidentom, kedy zaparkoval na mieste, ktoré bolo vyhradené na iné účely (napríklad pre invalidov) a pohádal sa so správcom priestorov. Takéto konflikty by samozrejme nemohli vzniknúť, ak by osobitné parkovacie miesto mal.

  • Po roku 2014, sa dovtedy skôr sporadický charakter stretávaní a komunikácie medzi Jaroslavom Haščákom a Mariánom Kočnerom zmenil. Súviselo to s tým, že Penta vstúpila na mediálny trh. Marián Kočner sa totiž začal sťažovať na to, akým spôsobom o ňom a jeho aktivitách píšu médiá vo vlastníctve Penty a domáhal sa u Jaroslava Haščáka nápravy.
  • Tu je ale potrebné poukázať na skutočnosť, že takéto „sťažnosti“ v súvislosti s informáciami zverejnenými v médiách patriacich pod skupinu Penta, neboli ničím ojedinelým a Marián Kočner nebol v takýchto pokusoch unikátny. Veľa ďalších osôb, či už z podnikateľských, alebo politických kruhov, o ktorých tieto média niečo negatívne zverejnili, sa u Jaroslava Haščáka domáhali „nápravy“ v prípade, že mali s ním osobnú známosť.
  • Marián Kočner sa Jaroslavovi Haščákovi sťažoval výhradne na novinárov, ktorí písali pre denníky či týždenníky patriace pod mediálny dom NMH, kde je skupina Penta 100% vlastníkom. Výnimočne sa tieto sťažnosti dotkli aj novinárov píšucich pre denník SME, kde Penta vlastní minoritný podiel.
  • Marián Kočner nikdy s Jaroslavom Haščákom neriešil novinárov píšúcich pre iné médiá, ako tie ktoré vlastnila Penta. Preto ani nikdy spolu neriešili novinára Jána Kuciaka, ktorý písal pre portál Aktuality, kde je vlastníkom Ringier Axel Springer a nikdy spolu neriešili ani obsah článkov Jána Kuciaka.
  • Pokiaľ ide o občiansku a ľudskú bezúhonnosť M. Kočnera, do roku 2017 nebolo podľa verejne dostupných informácií voči Mariánovi Kočnerovi vedené žiadne trestné stíhanie a nebol z ničoho obvinený. Výnimkou je kauza Technopol z 90. rokov, kde bol bývalým prezidentom Kováčom omilostený a ktorá mu aj vzhľadom na dobový antimečiarovský kontext tejto kauzy, v tom čase reputačne zásadnejšie neuškodila.
  • Často sa zdôrazňuje kauza Markíza z roku 1998, resp. Gamatex ako dôkaz mafiánskeho profilu M. Kočnera. Pritom ale spôsob mediálneho pokrytia tejto kauzy, ako údajne „obchodného sporu“ v dobe, keď sa odohrávala a aj dlhé roky potom, neposúval M. Kočnera automaticky do zločineckej zóny.
  • Takáto spätná interpretácia minulých udalostí ako dôkazu mafiánskeho, či protispoločenského charakteru Kočnerovej činnosti, tak opomína dobový kontext. Je pravdou, že pri uplatňovaní svojich údajných nárokov v kauze Markíza, M. Kočner využíval pofidérnu bezpečnostnú službu F. Borbélyho, blízku zločineckej skupine Sýkorovcov. Podobné reputačné šrámy si však z 90. rokov odnieslo viacero neskôr široko akceptovaných podnikateľov, len sa o tom nehovorí.
  • A napríklad F. Borbély, aktér tejto – podľa dnešnej mierky – temnej stránky Kočnerovej minulosti, bol vo verejnom priestore tolerovaný pomerne dlho aj vďaka jeho priateľstvu a spoločnému podnikaniu so známym politikom a podnikateľom Milošom Žiakom a vďaka mediálnym a spoločenským kontaktom M. Žiaka.
  • Povesť Borbélyho nebránila niektorým podnikateľom a politikom sa s Borbélym stretnúť, či fotografovať napríklad pri ním spoluorganizovanej recepcii otvorenia hotela Gaudio. Podnikateľa Miloša Žiaka, blízkeho osobného známeho dnešného predsedu redakčnej rady Denníka N. M.M. Šimečku, pritom médiá pre jeho styky s Borbélym nikdy nekritizovali.
  • M. Kočner sa objavil na tzv. mafiánskych zoznamoch v r. 2005 a 2011. O týchto zoznamoch však rozporuplne informovali samotné oficiálne miesta. Po úniku tých druhých, policajný prezident na tlačovej konferencii v októbri 2011 uviedol, že o mafiánske zoznamy nejde.
  • M. Kočner bol dlhé roky súčasťou slovenského mediálneho a spoločenského prostredia, hlavne bulvár prinášal množstvo článkov o Kočnerovom spoločenskom živote. Viacerí, aj investigatívni novinári Kočnera používali ako svoj zdroj. Jeho prevažujúci mediálny obraz bol do roku 2011 – 2012 (kauza Glance House) zosobnený výrazom „kontroverzný podnikateľ“, resp. „celebrita“, avšak nie „mafián“. O tomto údajnom členovi skupiny „borbélyovcov“ (mafiánsky zoznam 2005) písalo dovtedy negatívne len veľmi málo novín, čo napokon ukazuje aj publikovaná analýza toho, ako média pristupovali ku Kočnerovi.
  • V roku 2006 Kočner kandidoval na post bratislavského primátora. Medzi rokmi 2012 – 2017 mal tri tlačové konferencie, ktorých sa zúčastnili všetky relevantné slovenské médiá a spravodajská televízia TA3 ich vysielala naživo. Nebol dokonca ani len mediálne podozrivý z toho, že by páchal násilnú trestnú činnosť. Z pohľadu podnikania bol M. Kočner známy predovšetkým ako hotelier, ktorý vlastní v obci Donovaly celý rad nehnuteľností, vrátane dvoch hotelov. Podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti sa voči Kočnerovi začali objavovať v médiách od jari 2016, vo zvýšenej miere a konkrétnejšej podobe však až v roku 2017, a to najmä v článkoch v týždenníku Trend a v článkoch, ktoré začal publikovať Ján Kuciak na portáli Aktuality.sk. Ako sme už ale uviedli, články J. Kuciaka na portáli Aktuality neboli nikdy predmetom diskusie medzi Jaroslavom Haščákom a Mariánom Kočnerom.
  • Vzťah J. Haščáka s M. Kočnerom po roku 2016 treba vnímať aj vo svetle dlhoročného kontaktu medzi nimi, t.j. vzťahu, ktorí ľudia bežne neukončia zo dňa na deň. M. Kočner ešte v lete 2017 nebol z ničoho obvinený a obžaloba pre kauzu zmenky bola naň podaná až o rok neskôr. J. Haščák zároveň nebol súčasťou sveta M. Kočnera, nepotreboval s ním ukončovať biznis ani spoločné podnikanie, lebo nič také neexistovalo.

2. Marián Kočner a Privatbanka

Marián Kočner bol klientom Privatbanky, a.s. a z toho titulu mu banka poskytovala bežné klientske služby privátneho bankovníctva, vrátane poskytovania úverov.

  • Privatbanka, a.s. sa nikdy priamo na žiadnych projektoch Mariána Kočnera nepodieľala. Banka poskytovala M. Kočnerovi úvery na financovanie a ako klientovi privátneho bankovníctva mu sprostredkovala príležitosť investovať voľné finančné prostriedky do rôznych finančných nástrojov vrátane korporátnych dlžných cenných papierov skupiny Penta. Tento druh investovania je prístupný širokému okruhu osôb, nielen klientom Privatbanky, za rovnakých podmienok pre všetkých. M. Kočner tak nemal a ani v tomto smere nemohol mať žiadne privilégiá a ani mu jeho investícia neumožňovala akokoľvek ovplyvňovať podnikanie Penty.
  • Spoločne podnikať okrem iného znamená, že výnos (zisk) je závislý od podnikateľských výsledkov toho ktorého projektu. Úverovanie (čo je štandardná banková činnosť) znamená, že výnos banky je vopred dohodnutý úrok, ktorý odráža cenu peňazí v danom období.
  • Spoločným podnikaním v žiadnom prípade nemožno označovať klientsky vzťah M. Kočnera s Privatbankou. Ak by sme to pripustili, potom Marián Kočner podnikal aj s Tatrabankou, a.s., keďže je jej klientom, má u nej zriadenú bezpečnostnú schránku a odkúpil od Tatrabanky, a.s. pohľadávky, ktoré mu zabezpečili ovládnutie golfového areálu v Bácsi.
  • Iným príkladom spoločného (ne)podnikania je spravovanie účtov pochybnému občianskemu združeniu „Prinášame nádej“, ktoré bolo klientom ČSOB, a.s. Za týmto občianskym združením sú osoby ako Pavol Forisch, Ján Feranc a Stanislav Žiaran. Bývalí pracovníci SIS, ktorí sú v súčasnosti trestné stíhaní. Naši právni zástupcovia postúpili zodpovedným osobám v ČSOB, a.s. informácie o nekalých aktivitách tohto združenia. K zrušeniu účtu ale samotná ČSOB, a.s. pristúpila až potom, keď vyššie menované tri osoby zatkla polícia v súvislosti s akciou s krycím menom Hyena.
  • Stáva sa, že finančné prostriedky poskytnuté bankovým úverom klient následne použije na kriminálnu činnosť. To ale banky spravidla nevedia ovplyvniť. A určite každá banka sa stretla so situáciou, že finančné prostriedky, ktoré ňou boli poskytnuté, boli následne použité na páchanie trestnej činnosti. Privatbanka, a.s sa snaží dodržiavať predpisy na úseku boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti („AML“) a zlepšovať s tým súvisiaci interný systém aj vo svetle poučenia z niektorých nedostatkov z minulosti. Podľa nášho názoru však banka nevybočuje z praxe a štandardov bankovníckeho sektoru a rieši prirodzené napätie medzi proklientskym prístupom a povinnosťami z AML legislatívy korektne a v súlade so zákonom.

Privatbanka, a.s. vo vzťahu k M. Kočnerovi postupovala štandardne ako k iným klientom a bankové operácie sa nijako nevymykali z bežného rámca, aj keď dnes by zrejme v prípadoch, ktoré podľa AML legislatívy nenahlásila, postupovala už inak. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na často medializovaný prípad prevodu finančných prostriedkov Mariána Kočnera z maltského účtu do Privatbanky, a.s.. Názor na to, či sa takáto transakcia mala, alebo nemala nahlasovať, nie je jednoznačný a aj prax bánk sa v tomto ohľade na Slovensku rokmi vyvíjala. Za konaním banky však v žiadnom prípade nemožno hľadať žiaden úmysel skrývať a zahladzovať protiprávnu činnosť. Finančné prostriedky prišli z krajiny, ktorá patrí do Európskej únie a preto je zrejmé, že „pozornosť“, ktorú banka venovala platbe z krajiny EÚ bola značne iná ako v prípade, ak by predmetná  platba prišla z krajiny mimo EÚ.

Banka je najčastejšie kritizovaná za to, že poskytla  financovanie v kauze Technopol, v súvislosti s ktorou je Marián Kočner podozrivý z páchania trestnej činnosti.

Tu je potrebné vysvetliť, že banky bežne poskytujú úvery na financovanie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti, pričom na zabezpečenie úveru si túto nehnuteľnosť založia. To je štandardný postup. A môže nastať prípad, že na takejto nehnuteľnosti viazne súdny spor, ktorý do určitej miery znižuje hodnotu založenej nehnuteľnosti, keďže v dôsledku súdneho sporu môže toto záložné právo prestať existovať. V takomto prípade banka štandardne žiada od klienta, aby do doby ukončenia súdneho sporu úver dozabezpečil, napríklad finančným majetkom. Ak si je banka istá, že požadovaný finančný vklad bude, resp. je zriadený, úver je dobre a štandardne zabezpečený. Marián Kočner bol klientom banky, ktorý vždy svoje úvery riadne splatil a keďže aj tento úver bol z pohľadu banky riadne zabezpečený, nemala banka dôvod riešiť samotnú podstatu kauzy Technopol. O to viac, že v čase poskytnutia úveru, neboli k dispozícii žiadne verejne dostupné informácie, ktoré by naznačovali, že sa jednalo o podvodné konanie. Aj pri tomto úverovom vzťahu platí, že banka poskytnutím úveru nemôže niesť zodpovednosť za prípadné kriminálne konanie dlžníka, keďže banka do samotných obchodných vzťahov, či transakcií tohto dlžníka nevstupovala.  V čase, kedy banka poskytovala M. Kočnerovi, resp. jemu blízkym spoločnostiam svoje služby, banka nedisponovala žiadnou informáciou a už vôbec nie informáciou od orgánov činných v trestnom konaní o tom, že by sa táto osoba dopúšťala páchania trestnej činnosti. Rozsah a druh služieb, ktoré banka M. Kočnerovi poskytovala, jej navyše nedávali žiadny dôvod domnievať sa, že by služby banky mohli akokoľvek súvisieť so skutkami, za ktoré je M. Kočner trestne stíhaný, resp. z ktorých je podozrivý.

3. Tzv. spoločné biznisové záujmy Penty a Kočnera

Penta nikdy s Mariánom Kočnerom nepodnikala a ani s ním nemala žiadne spoločné podnikateľské záujmy.

V médiách sa v tejto súvislosti objavili dezinformácie, ktoré sa mali týkať údajných spoločných záujmov Penty a Kočnera, týkajúce sa Unipharmy. Tie pritom vôbec nesedia s faktografickou a ani časovou realitou.

  • V čase, kedy sa mala Penta koordinovať s M. Kočnerom a usilovať o ovládnutie Unipharmy (rok 2015), vstupoval do vlastníckej štruktúry Unipharmy Agel.
  • Väčšinový vlastník Unipharmy Tomislav Jurík sa naopak sťažoval, že Penta s ním nechce komunikovať ohľadom cenovej ponuky na vstup do Unipharmy – t.j. Penta nemá záujem.
  • Penta mala v roku 2004 menšinový podiel v Unipharme, ktorý predala a vystúpila z vlastníckej štruktúry tejto spoločnosti. Odvtedy mala s Unipharmou len bežný obchodný vzťah prostredníctvom siete lekárni Dr. Max.
  • Penta opakovane verejne vyhlasovala, že nemá záujem vstupovať na trh distribúcie liekov cez nákup už existujúcich distribučných podnikov. Svoj nezáujem vysvetľovala aj tým, že má sieť lekární Dr. Max a tá „dlhodobo aktívne spolupracuje so spoločnosťami zameranými na distribúciou liekov“. Inak povedané, Dr. Max je dnes už tak veľká sieť lekární, že si môže s distribútormi vyjednať výhodné podmienky bez toho, aby musela Penta priamo vlastniť distribučnú spoločnosť.

Do rovnakej kategórie dezinformácií je možné zaradiť aj zmienky o tom, že Marián Kočner mal organizovať vymáhanie tzv. zmeniek voči majiteľom TV Markíza v súčinnosti s Pentou, ktorá v danom období mala záujem o kúpu TV Markíza.

Faktom je, že Penta dlho vyjednávala s vlastníkom skupiny CME, spoločnosťou Time Warner o kúpe celej mediálnej skupiny, pričom Penta bola jeden z členov konzorcia investorov. Vyjednávanie dospelo do štádia podpisu dokumentu, v ktorom bola pevne dohodnutá kúpna cena. Aj z toho je zrejmé, že zmenková kauza, ktorú riešil Marián Kočner, nemohla mať na  kúpnu cenu žiadny dopad. Potenciálne zmluvné strany sa totiž dohodli, že v prípade záväzkov, ktoré by vznikli z akýchkoľvek prebiehajúcich sporov, bude tieto spory a záväzky riešiť samotný predávajúci. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj Tomáš Kamenec, advokát, ktorý zastupuje TV Markíza v spore s Mariánom Kočnerom.

V neposlednom rade majú niektoré médiá tendenciu spájať záujmy Penty a M. Kočnera cez osobu Petra Tótha. A to preto, že jeden z manažérov Penty, Martin Danko s Petrom Tóthom komunikoval a stretávali sa.

Faktom je, že táto komunikácia nijako nesúvisela s aktivitami Petra Tótha a Mariána Kočnera.

  • Peter Tóth bol v Pente dlhé roky vnímaný ako ten, kto sa mal podieľať na zverejnení spisu Gorila na konci roku 2011, to znamená, že pohľad na neho nebol pozitívny.
  • Peter Tóth začal vyvíjať vlastnú publikačnú činnosť cez portál www.datel.sk a snažil sa s Pentou nadviazať kontakt. Peter Tóth aj niekoľkokrát verejne diskutoval k článkom, ktoré sa týkali aktivít Penty v zdravotníctve. Diskutoval však z vlastnej iniciatívy, čoho dôkazom je skutočnosť, že v týchto diskusiách vystupoval pod vlastným menom.

4. Vzťah Penta – Ján Kuciak – Marián Kočner

Neexistoval žiadny spoločný vzťah Penty a Mariána Kočnera voči Jánovi Kuciakovi. Témy, ktoré Ján Kuciak riešil s Mariánom Kočnerom, nemali žiadny súvis s aktivitami Penty. Samotnej Pente sa Ján Kuciak venoval okrajovo.

Podsúvanie možných spoločných záujmov medzi Pentou a M. Kočnerom vo vzťahu k Jánovi Kuciakovi nabralo najväčšie obrátky potom, ako sa v médiách objavila sms správa, ktorú písal Marián Kočner Jaroslavovi Haščákovi 17.januára 2018 v znení: „Inak pracujem na odje..ní čurá.a“.

Aké sú fakty?

  • Zverejnenie a následné dezinterpretácie okolo tejto správy, ktoré sa objavili v marci 2019 v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka, je možné označiť za hrubú manipuláciu.
  • Z dôkazov, ktoré boli získané vyšetrovaním a aj zo samotného vyšetrovacieho spisu je totiž zrejmé, že táto správa nijako s trestnou činnosťou Mariána Kočnera nesúvisela a absolútne nemala žiadny súvis s Jánom Kuciakom.
  • V roku 2017 médiá informovali, že polícia obvinila Pavla Ruska, exministra hospodárstva z objednávky vraždy svojej obchodnej spoločníčky Sylvie Volzovej.
  • Následne sa v médiách objavila informácia, že prípad vyšetruje rovnaký špecializovaný tím, aký bol zriadený aj pre vyšetrovanie kauzy Gorila. Vyšetrovací tím viedol major Lukáš Kyselica, ktorý zároveň od r. 2014 viedol ďalší špecializovaný tím Elektro, ktorý rozpracovával podrobnejšie témy súvisiace s privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. čím nadviazal na prvotné vyšetrovanie tejto kauzy tímom Gorila. Táto skutočnosť bola zvláštna, keďže Lukáš Kyselica bol špecialistom na ekonomickú, nie na násilnú trestnú činnosť a špecializovaný tím „Gorila“ sa mal venovať podozreniam, plynúcim z tzv. spisu Gorila a nie akejkoľvek trestnej činnosti osôb v ňom spomenutých.
  • Rovnako bolo pozoruhodné, že na daný skutok si spomenul odsúdený vrah Mikuláš Černák krátko pred uplynutím premlčacej doby uvedeného údajného skutku, a to počas toho, ako ho členovia tímu Gorila vyťažovali k problematike Gorily, o ktorej samozrejme nemohol nič vedieť.
  • Uvedené väzobné trestné stíhanie P. Ruska z vyššie uvedených dôvodov vyzeralo byť veľmi účelové s cieľom vyťažiť P. Ruska k inej téme, pričom logicky sa ponúkala téma vyšetrovania veci Gorila, resp. súvisiaca téma privatizácie Slovenských elektrární a.s.
  • Jaroslav Haščák sa tiež neskôr od Mariana Kočnera dozvedel, že vyšetrovateľ Lukáš Kyselica intenzívne komunikuje s osobami Pavol Forisch, Ján Feranc a Stanislav Žiaran, ktoré sa už vtedy angažovali proti Pente cez útoky na spoločnosť Mecom, a.s. ktorú sa pokúsili vydierať. Ich kontaktnou osobou mal byť aj František Polák, vtedajší advokát Mikuláša Černáka, „korunného svedka“ prípadu.
  • Ide o osoby, ktoré sa podieľajú na permanentnej diskreditácii predstaviteľov skupiny Penta a je voči niektorým z nich vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania v štádiu pokusu.
  • F. Polák a J. Feranc boli pritom vysokopostavení dôstojníci kontrarozviedky SIS v čase, keď mala údajne prebehnúť spravodajská akcia Gorila (F. Polák mal kontaktovať ešte vo februári 2006 Jána Rejdu, aktuálne koncipienta jeho brata, s ktorým má spoločnú advokátsku kanceláriu, v súvislosti s kauzou Gorila; neskôr bol obhajcom Ľubomíra Arpáša a J. Feranc mal zase podľa verejne známeho tvrdenia novinára Nicholsona v roku 2010 doniesť R. Sulíkovi tzv. spis Gorila).
  • Ak by teda Kočnerove tvrdenia boli pravdou, tak by to len potvrdzovalo neštandardnosť postupu polície vrátane podozrenia z protizákonného konania viacerých osôb v celej uvedenej záležitosti.
  • Marian Kočner Jaroslavovi Haščákovi tvrdil, že má o vyššie uvedených stretnutiach detailné informácie a že buď on (Marian Kočner) alebo Pavol Rusko budú o týchto skutočnostiach informovať orgány činné v trestnom konaní. V decembri 2017 bol na prokuratúru a v januári 2018 na inšpekciu ministerstva vnútra podaný podnet na prešetrenie týchto skutočností. Z dnes dostupných informácií je zrejmé, že podnet na policajnú inšpekciu podal advokát P. Ruska M. Para 17.1.2018, t.j. v deň inkriminovanej smsky M.Kočnera J.Haščákovi. Jaroslav Haščák sa v uvedenej záležitosti nijako neangažoval a danú správu prijal len ako informáciu od Mariána Kočnera. To dokazujú aj ďalšie správy, ktoré sa v tejto súvislosti objavili v médiách ako informácie z Kočnerovej Threemy.

Ďalšou demagógiou nelogického spájania údajných záujmov Penty a Kočnera voči Jánovi Kuciakovi je aj medializovaná návšteva Jána Kuciaka v sídle Penty, kde sa vraj mal stretnúť s Jaroslavom Haščákom. Krátko potom, ako Ján Kuciak z Penty odišiel mu volal Marián Kočner a odohral sa medzi nimi známy telefonát, v ktorom sa mal Marián Kočner Jánovi Kuciakovi vyhrážať.

Fakty sú nasledovné:

  • Ján Kuciak nikdy nenavštívil Jaroslava Haščáka a ani sa nikdy s Jaroslavom Haščákom nestretol.
  • 28. augusta 2017 sa Ján Kuciak ozval hovorcovi Penty na Slovensku Gabrielovi Tóthovi s otázkami, ktoré sa týkali spoločnosti Mecom,a.s. Ján Kuciak dostal na svoje otázky písomné odpovede. Následne vyšiel článok Jána Kuciaka o tejto téme.
  • 5.9.2017 sa uskutočnilo v sídle Penty v Digital Parku osobné stretnutie s Jánom Kuciakom, na ktorom sa zúčastnil hovorca Penty Gabriel Tóth a Marián Slivovič, manažér Penty zodpovedný za spoločnosť Mecom, a.s. Išlo o štandardné stretnutie medzi respondentmi a novinárom, keďže Penta, resp. Mecom, a.s. mala záujem vysvetliť kontext pomerne zložitej témy. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného článku, našim cieľom bolo vysvetliť Jánovi Kuciakovi, že sa jedná o vykonštruovanú kauzu, ktorú vedú pochybné osoby s cieľom poškodiť spoločnosť Mecom, a.s.
  • Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede šéfredaktora portálu aktuality.sk Petra Bárdyho zo dňa 21.1.2020, šéfredaktor uviedol, že mal vedomosť o návšteve Jána Kuciaka v Pente, a zároveň vedel, že sa týkala témy Mecom. Peter Bárdy tiež uviedol, že v ten istý deň 5.9.2017, kedy bol Ján Kuciak v Pente, tak prebiehala aj mailová komunikácia medzi Jánom Kuciakom a Mariánom Kočnerom ohľadom odpovedí na otázky, ktoré Ján Kuciak M.Kočnerovi posielal. A že tak konfliktný telefonát Kočnera Kuciakovi súvisel s týmito otázkami.
  • Druhýkrát bol Ján Kuciak v sídle Penty na tlačovej konferencii, ktorá bola zvolaná v novembri 2017 opäť k téme Mecom. Zo svojej účasti na tlačovej konferencii nenapísal žiadny článok. Jaroslav Haščák na predmetnej konferencii nebol prítomný.
  • Prístup Jána Kuciaka ku kauze Mecom sme vnímali ako vecný a profesionálny, vôbec nie konfliktný. Navyše sme v tom čase komunikovali s ďalšími dvoma novinármi (A. Valček a M. Hečko), ktorí sa téme v auguste 2017 venovali.
  • Telefonát medzi Mariánom Kočnerom a Jánom Kuciakom, ktorý sa odohral 5.9.2017 nemá žiadny obsahový a ani záujmový súvis s Kuciakovým stretnutím so zástupcami Penty k téme Mecom. To, že sa tieto udalosti odohrali v ten istý deň je skutočne len vecou náhody.
  • Neskoršia sms správa J. Kuciaka novinárke „Evke“, publikovaná ako správa zo 6.9.2017, obsahuje informáciu, že zdrojom J. Kuciaka bola osoba, ktorá mala spor s M. Kočnerom a ktorá mu doniesla „tonu materiálov“ na Pentu. Je zrejmé, že ide jednu osobu z dvojice Stanislav Žiaran – Pavol Forisch. J. Kuciak sa na stretnutí dňa 5.9.2017 v Pente vyjadril, že išlo o S. Žiarana. Z neskoršej produkcie J. Kuciaka je zrejmé, že ho táto „tona materiálov“, ktorú nepochybne dostali aj iní novinári, nijako neupútala. Že jednoducho týmto osobám s pochybnou povesťou pravdepodobne neuveril. S touto „tonou“ napísanou slovníkom „sprisahaneckých teórií“ sa môže ktokoľvek oboznámiť na sociálnych sieťach a v konšpiračných médiách, kde ich uvedení autori pravidelne publikujú (viď napr. stránku www.infovojna.sk).
  • K predmetnej téme bolo zverejnené vyjadrenie J. Haščáka.

5. Nahrávka Kočner-Trnka

Uvedená nahrávka, ak sa potvrdí jej pravdivosť, zaznamenáva komunikáciu, pri ktorej Jaroslav Haščák nebol prítomný a nemal o nej žiadnu informáciu. Súvislosti, s ktorými je na tejto nahrávke Jaroslav Haščák spájaný, sme opakovane verejne popreli. Celé stanovisko Penty a Jaroslava Haščáka k tejto téme, je k dispozícii tu.

6. Marián Kočner a médiá

Marián Kočner sa v rozhovoroch s Jaroslavom Haščákom často sťažoval na to, akým spôsobom o ňom informujú médiá, ktoré patrili do vlastníckeho portfólia. Penty. Často pri tom používal expresívne, či vulgárne výrazy, nikdy nie však spôsobom, ktorý by naznačoval fyzické vyhrážanie sa novinárom. O Jánovi Kuciakovi sa s Jaroslavom Haščákom nikdy nerozprávali. To, že Marián Kočner chce niektorých slovenských novinárov „diskreditovať“, oznámil verejnosti samotný Kočner na ním zvolanej tlačovej konferencii v októbri 2017.

  • Neexistuje žiadny fakt, či dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by Jaroslav Haščák, alebo ktokoľvek z Penty vedel, že dochádza k sledovaniu novinárov.
  • Táto téma nebola nikdy predmetom rozhovorov medzi J. Haščákom a Mariánom Kočnerom.
  • V rokoch 2016 – 2018 napísali médiá NMH patriace do vlastníctva Penty o Mariánovi Kočnerovi vyše 200 článkov, vrátane viacerých, ktoré silne kritizovali jeho podnikateľské praktiky. Marián Kočner sa na tieto mediálne výstupy veľmi často sťažoval a dožadoval sa nápravy.
  • Diskusie k týmto témam určite neviedli k tomu, že by redakcie NMH menili svoj prístup k Mariánovi Kočnerovi. Za uvedené obdobie nevznikol ani jeden prípad, kedy by sa titul NMH Mariánovi Kočnerovi ospravedlnil, resp. by uverejnil opravu v súvislosti s témami, ktoré sa ho týkali.
  • Ak existuje komunikácia, ktorou by mal Jaroslav Haščák potvrdzovať Mariánovi Kočnerovi, že ide riešiť nejakú jeho sťažnosť, tak takáto komunikácia neznamená, že sa daná požiadavka skutočne riešila a vyriešila v prospech a podľa prianí Mariána Kočnera.
  • Jaroslav Haščák naopak Mariána Kočnera opakovane vyzýval, aby doručil konkrétne písomné výhrady vedeniu danej redakcie a uviedol, v čom sa dopustila redakcia voči nemu omylu, či neoprávnenej kritiky. Marián Kočner tak podľa naších vedomostí nikdy neurobil.

Špecifickosť vzťahu Mariána Kočnera k titulom NMH sa dá vnímať aj cez prípad bývalej redaktorky týždenníka Plus 7 dní, neskôr denníka Plus 1 Deň Martiny Ruttkayovej. Na základe informácií, ktoré sa mali objaviť v Kočnerovej Threeme, sa v médiách poukazuje na to, že redaktorka Ruttkayová mala pracovať v prospech Mariána Kočnera a to aj v témach, ktoré sa týkali trestných oznámení, ktoré podávala Privatbanka a aj Marián Kočner.

  • Privatbanka podala ešte v roku 2012 trestné oznámenie za porušenie bankového tajomstva, ku ktorému malo dôjsť 3.4.2012, kedy v rozpore so zákonom boli určitej skupine novinárov poskytnuté informácie z vyšetrovacieho spisu. Tie sa mali týkať bankových prevodov na účte Mariána Kočnera v Privatbanke, a.s. Išlo o porušenie bankového tajomstva vo vzťahu k Mariánovi Kočnerovi, ako klientovi Privatbanky, a.s.
  • Trestné oznámenie v súvislosti s prezradením bankového tajomstva na bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica podal aj Marián Kočner, a to ako poškodený.
  • Daniel Lipšic a jeho vtedajší spolupracovník Gábor Grendel začali byť dokonca na jeseň 2016 aj za tento trestný čin trestne stíhaní. To trestné stíhanie sa malo okrem iného opierať aj o svedecké výpovede niektorých novinárov, ktorým mali Daniel Lipšic a Gábor Grendel údajne poskytnúť nezákonné informácie.
  • Jedným z novinárov bola aj Martina Ruttkayová, ktorá svojou svedeckou výpoveďou potvrdila, že k takémuto kroku zo strany pánov D. Lipšica a G. Grendela skutočne došlo. Voči redaktorke Ruttkayovej sa kvôli jej výpovedi zdvihla vlna kritiky v redakcii Plus 7 Dní, ktorá dokonca vyústila do petície proti jej ďalšiemu pôsobeniu v redakcii. V rámci redakcie Plus 7 dní totižto prevládal názor, že Martina Ruttkayová porušila svojím konaním povinnosť novinára chrániť svoj zdroj informácii, t.j. názor, že nebola oprávnená orgánom činným v trestnom konaní „prezradiť“, kto im predmetné informácie predstavujúce bankové tajomstvo poskytol.
  • Podľa nášho právneho názoru, povinnosť novinára chrániť svoj zdroj nie je nadradená povinnosti oznámiť, prípadne prekaziť spáchanie trestného činu. Rovnako ustanovenia o svedkovi v rámci poskytnutia svedeckej výpovede v zmysle Trestného poriadku nestanovujú pre novinára žiadnu výnimku. Vychádzali sme preto z toho, že redaktorka vypovedala v danej veci pravdivo a splnila si tak svoju zákonnú povinnosť v zmysle Trestného poriadku. Aj preto sme nepovažovali postup redakcie proti nej za oprávnený a férový. Z toho dôvodu požiadal J. Haščák vtedajšieho generálneho riaditeľa NMH Petra Mertusa, aby sa konanie M. Ruttkayovej vecne posúdilo v zmysle, či bolo, alebo nebolo v rozpore s vnútornými pravidlami a etickým kódexom redakcie.
  • Napriek tomuto posúdeniu väčšina členov redakcie podpísala petíciu žiadajúcu odchod M. Ruttkayovej. Aj z toho dôvodu bola nakoniec M. Ruttkayová preradená z redakcie Plus 7 dní do redakcie Plus 1 deň.
  • O tomto prípade Jaroslav Haščák s Mariánom Kočnerom komunikovali, keďže sa týkal podozrenia z trestného činu spáchaného proti Privatbanke a aj Mariánovi Kočnerovi.
  • Marián Kočner taktiež disponoval informáciami, ktoré dokazovali osobné kontakty Borisa Kollára na predstaviteľov slovenského podsvetia. Tieto informácie sa hlavne po voľbách 2016 masívne dostávali do slovenských médií, nielen do médií NMH a určite nielen k redaktorke Ruttkayovej.
  • Marián Kočner svoje informácie a podklady priamo odovzdával konkrétnym redaktorom, na ktorých mal kontakt, resp. ich šíril anonymnými cestami. Dôkazom je masívne pokrývanie tejto témy vo všetkých médiách v danom období.
  • Obdobná situácia bola aj pri tzv. kauze Čistý deň, kde určite bolo vo verejnom záujme, aby sa skutočnosti, ktoré sa týkali Borisa Kollára a jeho vzťahov s jednou z klientov Ústavu, dostali na verejnosť. Opäť o tom nepísali len médiá NMH, ale prakticky celý mediálny trh.
  • Marián Kočner bol nepochybne dlhé roky zdrojom informácií pre viacerých novinárov.
  • V slovenskej mediálnej praxi je pomerne bežné, že viacerí novinári, ktorí pracujú so svojimi zdrojmi a čerpajú od nich informácie, sa dostávajú na tenkú hranu medzi tým, že opublikujú exkluzívne dodané informácie a tým, že zdroj od nich za to požaduje nejakú inú ústretovosť. Napríklad, aby sa venovali nejakej ďalšej téme, alebo naopak, aby o niečom nepísali. Toto nie je špecifickosť vzťahov medzi Mariánom Kočnerom a novinármi, ale deje sa to aj v iných prípadoch a závisí od charakteru a osobnosti konkrétneho novinára, ako sa k takýmto požiadavkám postaví. Nemali sme informácie o intenzite vzťahu medzi Mariánom Kočnerom a redaktorkou Ruttkayovou tak, ako ich vykresľuje uniknutá komunikácia medzi týmito osobami. Vzhľadom k tomu, ako tituly NMH pokrývali témy okolo Mariána Kočnera, tak sme nemali podozrenie, že by dochádzalo vo vzťahu k jeho osobe k neštandardnému prístupu.