Kauza tzv. daňového podvodu Igora Matoviča, ktorú otvoril premiér Róbert Fico, má nejednu zvláštnu črtu. Nielen Matovič, ale aj mienkotvorní komentátori, či novinári tvrdia, že Fico neprimeraným spôsobom narušil Matovičovo súkromie, zverejnil dokumenty, ku ktorým sa nemohol dostať legálnou cestou, pričom sa obhajuje verejným záujmom, ktorý nevie preukázať. Zvýšená citlivosť slovenského novinára na ochranu súkromia, na dodržiavanie zákona a hlavne na zneužívanie moci zo strany predsedu vlády, vyznieva akosi sympaticky až dojemne. Aj by to tak bolo, keby sme zároveň neboli svedkami selektívnej morálky, ktorá takýto postoj výrazne relativizuje.

Kauza Gorila

Existuje rozhodnutie Ústavného súdu, že tajná služba, silový orgán výkonnej moci štátu, mala nezákonným spôsobom, rozumej vymyslela si dôvody, osoby, dokonca aj sfalšovala súdne povolenie, viesť pred 10 rokmi akési odpočúvanie (v skutočnosti nevieme preukázať koho a kedy, keďže dokumenty k odpočúvaniu boli sfalšované), čím protizákonným spôsobom narušila súkromie iných osôb. Z tohto „humusu” sa mal následne vyhotoviť analytický prepis. Dokumenty začali v rôznych verziách „behať po trhu”, až ich niekto pred štyrmi rokmi anonymne zavesil na internet. A ten, kto tak urobil, to zhodou okolností urobil na začiatku predvolebnej kampane.

Do toho prišiel minister vnútra Lipšic, okrem iného politik kandidujúci vo vtedajších voľbách a začal robiť tlačové konferencie, na ktorých prakticky denne informoval o prebiehajúcom vyšetrovaní. Pardon, neinformoval, on rovno obviňoval a aj odsudzoval. Inými slovami robil to, čo urobil napríklad Róbert Kaliňák s Róbertom Ficom v kauze Hedviga Malinová. Prisvojil si rolu vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu a rovno aj člena zboru väzenskej a justičnej stráže. Vytvorila sa hystéria, v ktorej nie je možné vecne argumentovať tým, že ak je strom otrávený, tak bude plodiť len otrávené ovocie.

Verejný „lynč” požaduje dôsledné nastolenie spravodlivosti, bez ohľadu na nezákonnosť a tým aj nedôveryhodnosť získaných „dôkazov”. Neotravujte nás predsa s nejakými právnickými kľučkami, tu je jasný verejný záujem. To, že sa zatiaľ žiadnu korupciu a okrádanie štátneho majetku nepodarilo preukázať a že polícia postupne zastavuje jedno trestné stíhanie za druhým? To sú nepodstatné detaily. Máme kľúčového svedka, exSISkára Holúbeka, prečo ho ten prokurátor nedovolí vypočuť? Veď on povie, ako to celé bolo a hlavne, on je ten, kto napokon usvedčí Fica, že pil kolu.

Iný meter

Aj v prípade Matoviča máme kľúčového svedka, istého Vandáka, ktorého svedectvo síce väčšina slovenských médií zverejnila, no komentátori sa predháňajú v tom, aby nás upozornili, že to nie je až tak dôležité. Dôležitejšie je, že Fico zneužíva moc, neprimerane zasahuje Matovičovi do súkromia, nemohol sa k dokumentom dostať legálne a navyše to robí v predvolebnej kampani. Jeden z komentátorov Fica obvinil, že disponuje materiálmi z vyšetrovacieho spisu. V prípade Gorily úniky materiálov z vyšetrovacieho spisu novinárom nevadia a bez zábran s nimi pracujú a zverejňujú ich. Lebo verejný záujem… Postup predsedu vlády v kauze „Matovič” určite nie je v poriadku. No možno k takýmto excesom dochádza aj preto, že v iných, vybraných kauzách, sa nad takýmito prešľapmi účelovo zatvárajú oči.

Rozsah verejného záujmu na Slovensku totiž neurčujú princípy a inštitúty právneho štátu, ale názory prominentných komentátorov. Oni jediní majú právo rozhodnúť, kedy je verejný záujem nadradený ochrane osobnosti a kedy nie.