Reakcia na článok „2021: Prehra s covidom, vojna policajtov a útočný návrat Fica – SME“

Dňa 30.12.2021, bilancujúc udalosti, ktoré mali najvýraznejšie poznačiť život na Slovensku za uplynulý rok, portál Sme.sk uviedol v časti „Žilinka rušil obvinenia“ nasledovné tvrdenia:

Pôsobenie M. Žilinku na čele generálnej prokuratúry vyvoláva sklamanie, a to najmä spôsobom, akým uplatňuje paragraf 363 Trestného poriadku. Generálna prokuratúra nečakane zrušila obvinenie  V. Pčolinského; podobným spôsobom zrušila obvinenie J. Haščáka. Ani jedno z týchto rozhodnutí vopred nevysvetlila ani nekomunikovala.

 

Takéto zhrnutie uplatnenia pôsobnosti generálneho prokurátora na klientovu kauzu je značne skreslené.

 

V. Pčolinský

V tomto prípade námestník GP zrušil obvinenie väzobne stíhaného V.Pčolinského, hoci v tom čase opakovane judikoval Najvyšší súd, že materiálna podmienka väzby – dôvodnosť trestného stíhania – je splnená.

Zjednodušene, kým sťažnostné senáty Najvyššieho súdu tvrdili, že obvinenie V. Pčolinského je dôvodné, generálna prokuratúra zastávala opačné stanovisko a preto obvinenie zrušila.

Navyše generálna prokuratúra zrušila v prípade pána Pčolinského aj uznesenie o začatí trestného stíhania, čiže prípad vrátila do tzv. predprípravného konania. Tým úplne negovala celý priebeh trestného stíhania v jeho veci. A urobila tak v čase, kedy dozorový prokurátor písal obžalobu, t.j. v samom závere vyšetrovania.

Pre úplnosť zdôrazňujeme, že len popisujeme verejne známe fakty prípadu a  tento postup nehodnotíme.

 

J. Haščák

V prípade J.Haščáka, naopak, generálny prokurátor postupoval v zhode s väzobným rozhodnutím Najvyššieho súdu a rovnako ako súd uzavrel, že stíhanie J. Haščáka nie je zákonné ani dôvodné. Tieto závery následne potvrdil aj dovolací senát Najvyššieho súdu.

Navyše vec bola vrátená do štádia trestného stíhania „vo veci“, keďže uznesenie o jeho začatí nebolo zrušené. A tiež nebolo nič vzdialenejšie procesnému štádiu tejto veci ako „písanie obžaloby“. Už vzhľadom na zhodnotenie dôkazného stavu veci Najvyšším súdom a tiež aj so zreteľom na dôkazné plány prokuratúry, ktoré prezentovala v podnete na podanie dovolania.

Generálna prokuratúra teda pri vybavovaní podnetu klienta podľa § 363 TP ani len domnelo nesúťažila s nikým / ničím iným ako s časom, keďže rozhodla desať dní pred uplynutím 6-mesačnej lehoty.

A, úprimne, nerozumieme, prečo by GP mala komunikovať rozhodnutie v klientovej veci vopred. Taký postup je v rozpore s § 6 Trestného poriadku, ako aj elementárnou logikou a práve takto generálna prokuratúra, ale ani iné orgány konajúce v prípravnom konaní nikdy postupovať nemohli. Teda tak, že by vopred avizovali a vysvetľovali, aké rozhodnutia v konkrétnych trestných kauzách vydajú a prečo.

 

Správna paralela

S prípadom klienta sa hodí robiť paralelu, ale inú, akú urobil denník SME.

Zhruba štvrťroka je známe, že v tzv. kauze Čurilla a spol. sťažnostný súd (KS BA) zrušil obvinenia ako nezákonné, predčasné a nedôvodné. Viaceré médiá vrátane Vášho aj preto volajú po urýchlenom zrušení obvinenia plk. Čurillu a jeho kolegov.

V tomto kontexte (a to bez toho, aby sme akokoľvek hodnotili meritum tzv. kauzy „Čurilla“) je priam bizarné, že rovnakým metrom sa nemeria aj nášmu klientovi. Totiž o tom, že obvinenie J. Haščáka je nezákonné, predčasné a nedôvodné, rozhodol jednomyseľne trojčlenný senát NS SR ešte 7.1.2021.

Napriek tomu sme nezaznamenali väčšiu verejnú kritiku postupu dozorového prokurátora, ktorý v rozpore so závermi senátu NS SR sťažnosť klienta voči obvineniu zamietol, ani volanie „mienkotvorcov“ po tom, aby generálny prokurátor zjednal nápravu. Klient bol tak takmer 8 mesiacov (7.1. – 31.8. 2021) obvinený v rozpore so závermi NS SR. A generálnemu prokurátorovi stačilo sa s týmito závermi NS SR stotožniť, za čo paradoxne následne čelí kritike – a to aj vo Vašom článku – on sám.

Nakoľko dozorový prokurátor inicioval dovolanie voči uzneseniu NS SR, ktorým bol náš klient prepustený z väzby a bola vyslovená nedôvodnosť jeho obvinenia, viaceré médiá šírili naratív, že generálny prokurátor vlastne predbehol dovolací senát a znemožnil mu tak vysloviť sa k dôvodnosti klientovho obvinenia. Pritom z uznesenia dovolacieho senátu z 20.9.2021 jasne vyplýva, že „ani v prípade nezrušenia uznesenia o vznesení obvinenia by dovolanie ministerky nebolo úspešné, nakoľko sťažnostný súd sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“.

 

Čiže aj keby Žilinka nezrušil obvinenie, dovolací súd by nemenil na záveroch sťažnostného súdu nič, vrátane záveru týkajúceho sa nedôvodnosti a nezákonnosti klientovho obvinenia, keďže „sťažnostný súd sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“.

Možno teda uzavrieť, že obvineniu nášho klienta (parafrázujúc naratív Aktualít v článku Kauzy 2021: Odsúdený Kočner, vojna v polícii aj priznania exfunkcionárov) nedal stopku generálny prokurátor, ale pomerne jednoznačne jej dal stopku najvyšší súd. A vďaka podaniu dovolania závery sťažnostného senátu podporil jednomyseľne aj dovolací senát, čiže celkom 8 sudcov z vtedajších 15 sudcov trestnoprávneho kolégia.

 

NIET TEDA ŽIADNEJ INEJ KAUZY ZA MINULÝ ROK, V KTOREJ BY SÚDY V PRÍPRAVNOM KONANÍ VYSTAVILI OBVINENIU KONKRÉTNEJ OSOBY JEDNOZNAČNEJŠIU STOPKU, AKO TOMU BOLO V KAUZE JAROSLAVA HAŠČÁKA.

A ak by Maroš Žilinka obvinenie J.Haščáka nezrušil, dnes by bol J.Haščák v podobnej situácii ako plk. Čurilla, s tým rozdielom, že by nedôvodnosť, nezákonnosť a predčasnosť jeho obvinenia vyslovil nie „iba“ jeden zo senátov krajského súdu, ale väčšina členov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu.

 

***

Na záver by som rád „formou paralely“ upriamil pozornosť amatérskych osvetových pracovníkov nielen z radov novinárov na obmedzené použitie Runeovho pravidla v oblasti trestného procesu.

Skrátka a jasne, pokiaľ je vám jedno, či ste v téme zorientovaní, to neznamená, že ste v nej nezablúdili.

 

*Táto reakcia bola dňa 30.12.2021 zaslaná redakcii SME.