Reakcia prokurátorov GP SR na návrh stanoviska Súdnej rady SR k rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 363 Tr. por.
Reakcia prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na návrh stanoviska Súdnej rady Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 363 Tr.por.
Prokurátori prieskumného oddelenia trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorí v zmysle organizácie práce na prokuratúre preskúmavajú spisové podklady a predkladajú generálnemu prokurátori odôvodnené stanoviská k návrhom oprávneným osôb podľa § 363 Tr.por. vo veciach spadajúcich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a ktorí vybavujú uvedenú agendu od momentu zavedenia tohto inštitútu do Trestného poriadku, t.j. od 1.1.2006, zaslali dňa 30.9.2021 Súdnej rade Slovenskej republiky list.
V liste sa prokurátori vyjadrili aj k zrušeniu obvinenia Jaroslava Haščáka:
Zároveň považujeme za nevyhnutné poukázať aj na opačnú situáciu, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby generálny prokurátor uvedeným oprávnením podľa § 363 ods.1 Tr.por. nedisponoval.
Opäť je možné ilustrovať túto situáciu na konkrétnom príklade.
V trestnej veci obv. Jaroslava Haščáka a spol. rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo 7.1.2021 sp.zn. 4 Tost 53/2020 o prepustení obvinených z väzby, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval nielen absenciu dôvodov väzby, ale predovšetkým absenciu zákonných dôvodov na vznesenie obvinenia.
Napriek uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR dňa 10.3.2021 uznesením sp.zn. VII/1 Gv 26/20/1000-67 zamietol sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako „nedôvodné“, pričom sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentmi Najvyššieho súdu o nedôvodnosti vzneseného obvinenia.
Orgány prípravného konania tak – ignorujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -naďalej pokračovali v nezákonnom trestnom stíhaní obvinených.
Došlo tak k patovej situácii, keď Najvyšší súd SR síce konštatoval nezákonnosť vzneseného obvinenia, ale nedisponoval právnym nástrojom, na základe ktorého by mohol nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia zrušiť, ani nástrojom, ktorým by na taký postup priamo zaviazal dozorového prokurátora.
Pokiaľ by teda Trestný poriadok neumožňoval generálnemu prokurátorovi zrušiť nezákonné právoplatné uznesenie orgánov prípravného o vznesení obvinenia, dotknutí obvinení by mohli byť nezákonne trestne stíhaní možno aj niekoľko rokov, kým by došlo k ich právoplatnému oslobodeniu v konaní pred súdom.
Uvedený argument ešte zosilňuje nedávne rozhodnutie päťčlenného senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý dňa 20.9.2021 rozhodol o odmietnutí dovolania ministerky spravodlivosti v trestnej veci obv. Mgr. Jaroslava Haščáka. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že dovolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím trojčlenného senátu najvyššieho senátu (a teda aj s rozhodnutím generálneho prokurátora podľa § 363 Tr.por.) pričom konštatoval, že aj keby generálny prokurátor nezrušil právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia, dovolanie ministerky spravodlivosti by nebolo úspešné.
Ani takéto rozhodnutie päťčlenného senátu Najvyššieho súdu SR by však nič nezmenilo na patovej situácii, ktorá by v prípade, ak by generálny prokurátor nedisponoval oprávnením podľa § 363 Tr.por., naďalej pretrvávala, pretože ani dovolací (rovnako ako sťažnostný) senát najvyššieho súdu nemajú oprávnenie zrušiť nezákonné uznesenie orgánov prípravného konania o vznesení obvinenia. Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR by tak – napriek vyslovenému právnemu názoru ôsmych sudcov najvyššieho súdu – mohol naďalej pokračovať v nezákonnom trestnom stíhaní obvinených.
Čo by na takéto porušovanie práv obvineného asi povedal Ústavný súd SR prípadne ESĽP?
Celý článok nájdete TU