Reak­cia pro­ku­rá­to­rov Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky na návrh sta­no­vis­ka Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky k roz­hod­nu­tiu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 Tr.por.

Pro­ku­rá­to­ri pries­kum­né­ho od­de­le­nia tres­tné­ho od­bo­ru  Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rí v zmys­le or­ga­ni­zá­cie prá­ce na pro­ku­ra­tú­re  pres­kú­ma­va­jú  spi­so­vé pod­kla­dy  a  pred­kla­da­jú gene­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ri od­ôvod­ne­né sta­no­vis­ká k návr­hom op­ráv­ne­ným osôb pod­ľa § 363 Tr.por. vo ve­ciach spa­da­jú­cich do pô­sob­nos­ti Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slovenskej re­pub­li­ky, a kto­rí vy­ba­vu­jú uve­de­nú agen­du od mo­men­tu za­ve­de­nia toh­to in­šti­tú­tu do Tres­tné­ho po­riad­ku, t.j. od 1.1.2006, za­sla­li dňa 30.9.2021 Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky list.

V liste sa prokurátori vyjadrili aj k zrušeniu obvinenia Jaroslava Haščáka:

Zá­ro­veň po­va­žu­je­me za  ne­vyh­nut­né pou­ká­zať  aj na opač­nú si­tuáciu, ku kto­rej by moh­lo dôjsť, ke­by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor  uve­de­ným op­ráv­ne­ním pod­ľa § 363 ods.1 Tr.por. ne­dis­po­no­val.

Opäť je mož­né ilus­tro­vať tú­to si­tuáciu na kon­krét­nom prík­la­de.

V tres­tnej ve­ci obv. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka a spol.  roz­ho­dol  Naj­vyš­ší súd SR  uz­ne­se­ním  zo 7.1.2021 sp.zn. 4 Tost 53/2020 o  pre­pus­te­ní ob­vi­ne­ných  z väz­by, pri­čom v od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia kon­šta­to­val nie­len ab­sen­ciu dô­vo­dov väz­by, ale pre­dov­šet­kým ab­sen­ciu zá­kon­ných dô­vo­dov na vznese­nie ob­vi­ne­nia.

Na­priek  uve­de­né­mu roz­hod­nu­tiu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR,  pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry  GP SR dňa 10.3.2021   uz­ne­se­ním  sp.zn. VII/1 Gv 26/20/1000-67  za­mie­tol  sťaž­nos­ti ob­vi­ne­ných  pro­ti uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ako „ne­dô­vod­né“, pri­čom sa vo svo­jom roz­hod­nu­tí žiad­nym spôsobom  ne­vys­po­ria­dal s ar­gu­men­tmi  Naj­vyš­šie­ho sú­du o ne­dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia.

Or­gá­ny  príp­rav­né­ho ko­na­nia tak –  ig­no­ru­júc práv­ny ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky -na­ďa­lej pok­ra­čo­va­li  v ne­zá­kon­nom tres­tnom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných.

Doš­lo tak k pa­to­vej si­tuá­cii, keď Naj­vyš­ší súd SR sí­ce kon­šta­to­val ne­zá­kon­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia, ale ne­dis­po­no­val práv­nym nás­tro­jom, na zá­kla­de kto­ré­ho by mo­hol ne­zá­kon­né roz­hod­nu­tie o vznesení ob­vi­ne­nia zru­šiť, ani nás­tro­jom, kto­rým by na ta­ký pos­tup pria­mo za­via­zal do­zo­ro­vé­ho pro­ku­rá­to­ra.

Po­kiaľ by  te­da Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňo­val ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi  zru­šiť  ne­zá­kon­né právoplat­né uz­ne­se­nie or­gá­nov príp­rav­né­ho o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, dot­knu­tí ob­vi­ne­ní by moh­li byť nezá­kon­ne tres­tne stí­ha­ní mož­no aj nie­koľ­ko ro­kov, kým by doš­lo k ich prá­vop­lat­né­mu oslobodeniu v ko­na­ní pred sú­dom.

Uve­de­ný ar­gu­ment eš­te zo­sil­ňu­je ne­dáv­ne roz­hod­nu­tie päť­člen­né­ho se­ná­tu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­rý dňa 20.9.2021 roz­ho­dol o od­miet­nu­tí do­vo­la­nia mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti v tres­tnej ve­ci obv. Mgr. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka. Z od­ôvod­ne­nia uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia  je zrej­mé, že  do­vo­la­cí súd sa stotožnil s na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím troj­člen­né­ho se­ná­tu naj­vyš­šie­ho se­ná­tu (a te­da aj s rozhodnutím ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 Tr.por.) pri­čom kon­šta­to­val, že aj  ke­by generálny pro­ku­rá­tor nez­ru­šil prá­vop­lat­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia,  do­vo­la­nie mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti by ne­bo­lo ús­peš­né.

Ani ta­ké­to roz­hod­nu­tie päť­člen­né­ho se­ná­tu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR by však nič nez­me­ni­lo na pa­to­vej si­tuá­cii, kto­rá by v prí­pa­de, ak by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor ne­dis­po­no­val op­ráv­ne­ním pod­ľa § 363 Tr.por., na­ďa­lej pretr­vá­va­la, pre­to­že ani do­vo­la­cí (rov­na­ko ako sťaž­nost­ný) se­nát naj­vyš­šie­ho sú­du ne­ma­jú  op­ráv­ne­nie zru­šiť ne­zá­kon­né uz­ne­se­nie or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia o vzne­se­ní obvinenia.  Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR by tak  –  na­priek  vy­slo­ve­né­mu práv­ne­mu ná­zo­ru ôsmych sud­cov naj­vyš­šie­ho sú­du – mo­hol na­ďa­lej pok­ra­čo­vať v ne­zá­kon­nom tres­tnom stí­ha­ní obvinených.

Čo by na ta­ké­to po­ru­šo­va­nie práv ob­vi­ne­né­ho  asi po­ve­dal  Ústav­ný súd  SR prí­pad­ne ESĽP?

Celý článok nájdete TU