Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné rozhodnutia a postupy vyšetrovateľky NAKA Martiny Babacsovej, prokurátora ÚŠP Ondreja Repu a sudkyne ŠTS Pamely Záleskej, na základe ktorých bol nezákonne zadržaný, obvinený a vzatý do väzby.

Ospravedlnenie za Slovenskú republiku poskytlo Jaroslavovi Haščákovi Ministerstvo spravodlivosti SR ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej. Podpísal ho Ondrej Dostál, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR dňa 8.9.2022 a doručené bolo dňa 19.9.2022

Ministerstvo spravodlivosti SR dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv.

Za tieto nezákonné zásahy sa preto Ministerstvo spravodlivosti SR Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnilo.

Jaroslav Haščák v reakcii na ospravedlnenie štátu uviedol: „Ospravedlnenie štátu prijímam. Bol by som rád, ak by sa z môjho prípadu štátne orgány poučili a v budúcnosti sa vyvarovali stíhaniu kohokoľvek bez toho, aby na to existoval reálny zákonný dôvod. Trestné stíhanie a väzba sú najzávažnejšími zásahmi štátu do života človeka, ktorých dôsledky sú do veľkej miery nenapraviteľné. Ak je ktokoľvek nútený tieto zásahy znášať nedôvodne, je to v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné.“

Podľa Petra Kubinu, managing partnera advokátskej kancelárie Dentons, ktorá Jaroslava Haščáka v tejto veci zastupovala: „Oceňujem, že ministerstvo spravodlivosti poskytnutím ospravedlnenia nášmu klientovi uprednostnilo zmierlivé vyriešenie tohto sporu pred jeho pokračovaním súdnou cestou. Týmto rozhodnutím ušetrilo štátu nemalé finančné prostriedky, ktoré by na konci dňa boli nášmu klientovi priznané. Ospravedlnenie je zároveň absolútnym minimom, čo by štát mal urobiť automaticky v prípade každého nezákonného trestného stíhania.“

Ministerstvo zároveň uviedlo, že rešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a generálneho prokurátora v trestnej veci Jaroslava Haščáka, ktoré potvrdili, že:

vyšetrovateľka NAKA Martina Babacsová postupovala pri trestnom stíhaní Jaroslava Haščáka nezákonne, keďže
– absolútne nedôvodne obvinila Jaroslava Haščáka – obvinenie bolo postavené na údajnej spravodajskej informácii Slovenskej informačnej služby, hoci nebol dôkazne overený ani jej obsah, ani jej pôvod a napriek návrhu J. Haščáka nebola vypočutá údajná autorka tejto informácie minimálne k tým skutočnostiam, kde nebolo nevyhnutné čakať na zbavenie mlčanlivosti. Na samotnej spravodajskej informácii pritom bez ďalšieho nemožno postaviť obvinenie z trestného činu;

– rozhodujúce skutočnosti vôbec nepreukázala – nebol predložený žiadny dôkaz o podstatných skutkových okolnostiach kladených J.Haščákovi za vinu, teda o tom, že by Ľubomír Arpáš mal vyniesť nahrávky „Gorila“ či čokoľvek iné zo Slovenskej informačnej služby a poskytnúť to priamo alebo nepriamo J.Haščákovi, alebo že by zmluvný vzťah spoločností Identita a Barkont bol fiktívny a odmena v prospech Ľubomíra Arpáša v tomto zmluvnom vzťahu neprimeraná;

– odvolávala sa na dôkazne nepoužiteľné materiály, ktoré ani neboli v spise – materiály pochádzajúce z nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov v rámci spravodajskej akcie Slovenskej informačnej služby pod názvom „Gorila“ nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní, pričom tieto materiály ani neboli súčasťou spisu predloženého súdu v konaní o väzbe;

sudkyňa ŠTS Pamela Záleská postupovala pri rozhodovaní o väzbe nezákonne, keďže
– výkon vlastníckeho práva a práva na súdnu ochranu posúdila ako kolúzny dôvod väzby – dôvody kolúznej väzby uvedené v návrhu prokurátora ÚŠP Ondreja Repu na vzatie Jaroslava Haščáka do kolúznej väzby a prevzaté sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou boli zjavne neopodstatnené a nepreskúmateľné, nakoľko len samotná skutočnosť, že Jaroslav Haščák, resp. spoločnosti s jeho majetkovým podielom, vlastní médiá, resp. prevádzkuje web, kde zverejňuje stanoviská ku kauze Gorila alebo podávajú právne podania uplatňujúce svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu nijako nemôže predstavovať dôvody kolúznej väzby;
– vychádzala z prezumpcie viny obvinených – sudkyňa Pamela Záleská nesprávne vyhodnotila otázku dôvodnosti trestného stíhania. Založila ju totiž na predpoklade odporujúcom prezumpcii neviny, že dôvodnosť trestného stíhania obvinených je daná, pretože sa v tomto štádiu trestného konania dôvodnosť podozrenia z ich protiprávneho konania nedá jednoznačne vyvrátiť;

dozorový prokurátor ÚŠP Ondrej Repa a sudkyňa ŠTS Pamela Záleská zlyhali pri výkone dozoru a kontroly nad zákonnosťou zásahov do osobnej slobody Jaroslava Haščáka zo strany vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ako aj do jeho práva nebyť trestne stíhaný inak ako zo zákonných dôvodov.

Jaroslav Haščák zastúpený advokátskou kanceláriou Dentons podal dňa 25.3.2022 Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným obvinením, zadržaním a väzbou. Žiadal náhradu za spôsobené majetkové a nemajetkové ujmy pozostávajúce z ušlého zisku, trov trestného konania a peňažnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, pričom tieto vyčíslil v peniazoch na sumu 13 496 724 EUR až 16 829 724 EUR. Podstatnú časť nároku (>99%) tvoril ušlý príjem spojený s výkonom funkcie managing partnera skupiny Penta, o ktorý Jaroslav Haščák v dôsledku nezákonného trestného stíhania a väzby prišiel. Zároveň Jaroslav Haščák v žiadosti uviedol, že ak sa mu Slovenská republika za spôsobené ujmy ospravedlní, je pripravený vzdať sa uvedených peňažných nárokov.

Ministerstvo spravodlivosti SR v odpovedi na žiadosť uviedlo, že vzhľadom na preferenciu Jaroslava Haščáka na poskytnutie náhrady za spôsobené ujmy vo forme ospravedlnenia ako morálnej satisfakcie pred peňažnou náhradou túto preferenciu akceptovalo s cieľom vyhovieť jej v maximálnom možnom rozsahu, aký zákon pripúšťa.