Opätovné obvinenie Jaroslava Haščáka v kauze Gorila vzbudzuje viacero otázok. Prvou je samotné načasovanie. Možno má vyšetrovateľka NAKA Babacsová zmysel pre symboliku, pretože k zverejneniu tohto obvinenia došlo 1.12.2022 to znamená presne 2 roky potom, ako bol Jaroslav Haščák po výsluchu na polícii obvinený v kauze Arpáš a následne vzatý do väzby. Vtedajšie obvinenie sprevádzal aj teatrálny a podľa právnikov Penty nezákonný zásah približne 50 príslušníkov elitného protiteroristického LYNX komanda v sídle firmy v Digital Parku v Bratislave. Osud tohto obvinenia skončil  z pohľadu OČTK hanebne. Obvinenie a väzobné stíhanie bývalého spolumajiteľa Penty označili dva senáty Najvyššieho súdu za nezákonné a nakoniec ho zrušil Generálny prokurátor. Bodkou za týmto obvinením bolo ospravedlnenie zo strany Ministerstva spravodlivosti adresované Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné obvinenie a väzobné stíhanie.

Teóriu o symbolike dátumu 1.12. však do značnej miery narúša to, ako samotné obvinenie vyzerá. Nesie totiž všetky znaky práce vykonávanej v chvate a pod časovým, či iným tlakom. Pôsobí dojmom kompilácie jednotlivých trestných konaní, ktoré tím Gorila vyšetroval viac ako 10 rokov. To znamená, že ak by vyšetrovateľka plánovala využiť dátum 1.12., ktorým by sa chcela pripomenúť, tak je dôvodné predpokladať, že by si text Uznesenia kvalitnejšie pripravila. Nevypustila by paškvil. Ponúka sa preto aj iné vysvetlenie, ktoré ide mimo dátumovú symboliku. Haščákove opätovné obvinenie bolo vznesené v čase (v realite 23.11, doručené 1.12.), kedy sa politické prostredie zaoberalo otázkou vyslovenia nedôvery vláde Eduarda Hegera, v realite vláde Igora Matoviča. Bolo len otázkou času, kedy bude zvolaná mimoriadna schôdza k čomu došlo práve 1.12., v deň, kedy informáciu o novom obvinení v kauze Gorila priniesli médiá.

Vytiahnutie karty opätovného trestného stíhania Jaroslava Haščáka môže byť jedným z nástrojov tlaku na nerozhodnutých, či váhajúcich poslancov. Teraz, keď tím Gorila vzniesol obvinenie, vy chcete vysloviť nedôveru vláde, ktorá Polícii rozviazala ruky? Nepriamym dôkazom relevantnosti tejto úvahy je Matovičov útok na Richarda Sulíka, ktorému intenzívne pripomínal, že obvinili jeho „kamaráta“ Jaroslava Haščáka. Matovič tak osud svojej vládnej kariéry interpretuje tak, že Richard Sulík a SaS sú agentmi oligarchov, ktorí chcú zvrhnúť túto vládu, pričom on to nemieni dopustiť. Možno aj tým, že jedného z oligarchov práve v týchto dňoch obvinili. Ak by na tejto úvahe bolo len pomyselné zrnko pravdy, bol by to ďalší z dôkazov toho, ako sa OČTK počas vlády Igora Matoviča stali politickým nástrojom, ktorý slúži na vybavovanie si účtov s politickými, či inými protivníkmi. Ide to dokonca tak ďaleko, že pri topornej snahe vyhovieť svojmu zadávateľovi, strácajú elitné útvary OČTK zvyšky elementárnej profesionálnej úrovne.