O
kauze
Gorila
V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.
Nezákonný spis
Bez ohľadu na skutočnosť, či je “spis Gorila” výmyslom, spravodajskou hrou, alebo má úplne či čiastočne základ v spravodajskej činnosti (napr. Slovenskej informačnej služby), “spis Gorila” je nezákonným a neprípustným dôkazom a všetky dôkazy získané priamo alebo nepriamo na základe “spisu Gorila” sú rovnako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní – tzv. teória plodov z otráveného stromu (nezákonný dôkaz plodí nezákonný dôkaz). Rovnako sú nezákonné aj samotné trestné konania začaté a/alebo postavené na “spise Gorila”.
Autenticita “spisu Gorila” nikdy nebola potvrdená a dokonca aj údajný “pôvodca spisu” (Slovenská informačná služba) nikdy nepotvrdil pôvod “spisu”, pričom podľa verejne dostupných zdrojov mala Slovenská informačná služba uviesť, že “spis” len pripomína akési opisné vyhodnotenie záznamov z odpočúvania. Z toho vyplýva, že “spis Gorila” je buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní, a teda nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, alebo môže mať úplne alebo čiastočne základ v spravodajskej činnosti, napr. Slovenskej informačnej služby (čo by samozrejme ešte nepreukazovalo pravdivosť obsahu “spisu”).
Prečo nemôžu byť nahrávky použité v trestnom konaní?
/6
Rozhodnutie ESĽP
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojom rozhodnutí z 23. júna 2022 vo veci Jaroslava Haščáka proti Slovenskej republike skonštatoval, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené. To vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely, vrátane dokazovania v trestnom konaní.
K rovnakému záveru dospel ESĽP aj vo svojom rozhodnutí z leta 2021 vo veci Zoltána Vargu, kedy konštatoval, že slovenské štátne orgány nezákonne používali informačno-technické prostriedky (ITP) a následne nezákonne nakladali so záznamami z tohto odpočúvania. ESĽP navyše hovorí, že použitie ITP bolo od začiatku „pošpinené“ nezákonnosťou súhlasu s ich použitím.
Rozhodnutie Ústavného súdu
Ústavný súd SR rozhodol, že rozhodnutia (súhlasy) Krajského súdu v Bratislave, na základe ktorých malo dôjsť k odpočúvaniu bytu zmieneného v “spise Gorila“, sú nezákonné a z tohto dôvodu ich Ústavný súd SR zrušil.
Zákaz odpočúvania náhodne odpočutej osoby
Priebeh odpočúvania by bol rovnako nezákonný, pretože odpočúvanie iných osôb ako osôb uvedených v súhlase súdu je nezákonné – platí princíp tzv. “zákazu odpočúvania náhodne odpočutej osoby”.
Zákon o ochrane pred odpočúvaním
Zo zákona o ochrane pred odpočúvaním vyplýva, že Slovenská informačná služba by bola povinná originálne záznamy a vyhotovené doslovné prepisy zničiť.
Nepoužiteľnosť derivátov z odpočúvania
V trestnom konaní ako dôkaz možno použiť len originálne nahrávky z odpočúvania a ich doslovné prepisy; ako dôkaz nemožno využiť akékoľvek deriváty z odpočúvania, akými sú zvodky, analytické prepisy (vrátane materiálu, ktorý bývala predsedníčka vlády Iveta Radičová mala odovzdať orgánom činným v trestnom konaní), pričom aj pre prípadné deriváty z odpočúvania rovnako platí, že by mali byť zničené a ich použitie by bolo aj z tohto dôvodu nezákonné.
Nepoužiteľnosť spravodajských informácií
Spravodajské odposluchy majú úplne iný účel ako odposluch v trestnom konaní. Spravodajské informácie sa poskytujú špičkám politickej moci vo forme tzv. zvodiek (obsah odposluchu môže byť upravený pre príjemcu).
V trestnom konaní je zásah do obsahu odposluchu absolútne neprípustný a orgány činné v trestnom konaní (verejná moc) musia pri získavaní dôkazov striktne dodržiavať Trestný poriadok. Na rozdiel od toho, právna úprava získavania informácií (t.j. nie dôkazov) spravodajskou službou nie je dokonalá. Spravodajské zvodky z týchto dôvodov nemôžu slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.
Transakcie v spise
Analýza finančných transakcií
Vo všetkých úspešných transakciách, na ktorých sa skupina Penta zúčastnila a ktoré boli spomenuté v “spise Gorila”, bola skupina Penta úspešná výlučne na základe predloženia najlepších ponúk, vrátane ponúk cenových. Zo žiadnej z transakcií investičnej skupiny Penta, ktoré sú uvedené v “spise” nevznikla štátu škoda a uskutočnili sa v súlade s platnými právnymi predpismi.
“Spis Gorila” obsahuje zmienku o 12 transakciách – finančných záujmoch investičnej skupiny Penta, ktoré mala presadzovať korupčnými metódami. Priložená analýza preukazuje, že množstvo tvrdení o transakciách uvedených v “spise Gorila” nie je založených na pravdivých skutočnostiach a tieto si mnohokrát časovo, ako aj logicky odporujú.
Kauza PPC
Asi najviac medializovanou kauzou súvisiacou so “spisom Gorila” bol predaj spoločnosti Paroplynový cyklus, a.s. Bratislava (PPC), v prípade ktorej mal byť štát údajne “okradnutý” o 15 miliárd Sk. V súvislosti s kauzou PPC exminister vnútra Daniel Lipšic dňa 5.3.2012 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti prevodu majetku pri predaji majetkovej účasti Fondu národného majetku v PPC. Tento podnet Generálna prokuratúra odložila s tým, že nie je dôvod na prijatie žiadneho prokurátorskeho opatrenia, vrátane žaloby na určenie neplatnosti predaja.Priložené analýzy preukazujú, že obvinenia vyslovené ministrom Lipšicom sú nezmyselné a odporujú skutočnosti.
Kauza Letisko
„Spis Gorila“ obsahuje celý rad informácií, ktoré naznačujú vážne korupčné jednanie pri privatizácii bratislavského a košického letiska, ktorá prebiehala v rokoch 2005 – 2006. Fakty, ktoré dokumentujú túto privatizáciu však takéto obvinenia výrazne spochybňujú. Zásadnou skutočnosťou je, že víťazné konzorcium TwoOne, ktorého minoritným partnerom bola aj investičná skupina Penta, predložilo vo finále o 1,2 mld. Sk vyššiu ponuku ako druhý uchádzač v tendri.
Trestné konania
Nezákonnosť trestného konania na základe spisu
“Spis Gorila” je nezákonným dôkazom (ak vôbec môže byť dôkazom listina neznámeho pôvodu a autorstva), a preto na jeho základe nemôžu byť iniciované akékoľvek trestné konania, pretože by boli taktiež zaťažené nezákonnosťou. Akékoľvek trestné konanie začaté a/alebo postavené na “spise Gorila” je nezákonné a predstavuje porušenie Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných štandardov ochrany základných práv a ľudských slobôd.
Svedok v trestnom konaní
Svedok je významným a nezastupiteľným prvkom v trestnom konaní, pretože vypovedá o skutočnostiach, ktoré priamo a bezprostredne vnímal svojimi zmyslami. Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánu činného v trestnom konaní (súdu) a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie (tzv. všeobecná svedecká povinnosť).
Nezákonnosť uznesenia o začatí TS vo veci zločineckej skupiny
Prebiehajúce trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je nezákonné nielen z dôvodu, že je založené na “spise“, t.j. nezákonnom a neprípustnom dôkaze, ale aj z dôvodu, že opis skutku tak, ako je uvedený v Správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila z júla 2012 (ďalej len „Správa“), obsahuje všeobecné, neurčité pojmy (určenie času) ako aj nepresné údaje (štátny podnik), pričom však základné, zákonom požadované znaky zločineckej skupiny v ňom chýbajú (miesto činov, určenie členov, štruktúrovanosť a koordinovanosť členov zločineckej skupiny). Preto sa domnievame, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je vymedzený riadne, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a trestné stíhanie vo veci zločineckej skupiny je aj z týchto dôvodov nezákonné.
Zavádzanie o trestnom konaní
Dňa 16. 5. 2012 sme podali trestné oznámenie v súvislosti s viacerými verejne prednesenými vyjadreniami Daniela Lipšica počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra vnútra. Za podozrivého sme označili Daniela Lipšica, keďže – vychádzajúc z mediálnych zdrojov – autorom týchto výrokov bol zrejme práve Daniel Lipšic. Predmetom oznámenia boli jeho nepravdivé tvrdenia a zavádzajúce vystúpenia. Exminister niekoľkokrát výslovne prezumoval trestno-právnu vinu predstaviteľov Penty a vo viacerých prípadoch uvádzal verejnosť do omylu. Porušoval pritom povinnosť štátneho úradníka vyjadrovať sa o veciach verejného záujmu vecne a výlučne pravdivo.
Údajné podplácanie poslancov
Zo správy špeciálneho prokurátora o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila zo dňa 20. 12. 2012, ktorá bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR), vyplýva o. i. aj to, že na základe doposiaľ zistených skutočností príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru začal trestné stíhanie vo veci údajného podplácania poslancov NR SR v súvislosti s hlasovaním pri schvaľovaní tzv. Zajacovej reformy zdravotníctva. Na údajné podplácanie poslancov pri schvaľovaní „Zajacovej“ reformy zdravotníctva ešte na konci roka 2011 poukazovali viaceré mediálne články vychádzajúce z údajnej depeše diplomata USA.
Výsluch príslušníka SIS ku kauze Gorila
Z radov novinárov a niektorých politikov sa v poslednom čase množia apely na to, aby orgány činné v trestnom konaní vypočuli bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Holúbka, ako aj súčasného (a prípadne aj bývalého) riaditeľa SIS. Nech už sú tieto vyslovované požiadavky vedené úprimnou snahou o posunutie trestného konania v tzv. kauze Gorila dopredu, alebo len chladnou politickou vypočítavosťou, snahou priživiť sa na voličsky páčivej téme, ide z hľadiska trestno-procesného o laicky nevedomé alebo zlomyseľne mätúce horlenie za trestné konanie za každú cenu – teda aj za cenu nezákonnosti alebo bezobsažnosti konania.
Parlamentný výbor nemá právomoc predvolávať špeciálneho prokurátora
Dňa 12. 5. 2015 zasadal výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Pred týmto zasadnutím bola špeciálnemu prokurátorovi doručená pozvánka na toto zasadnutie. Špeciálny prokurátor mal parlamentnému výboru vysvetliť svoje postupy pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Špeciálny prokurátor sa na toto zasadnutie nedostavil a zaslal predsedovi výboru ospravedlnenie s odôvodnením, že nie je vhodné, aby referoval týmto spôsobom o živej trestnej veci. Napriek tomu niektorí členovia výboru pre obranu a bezpečnosť už avizovali, že špeciálneho prokurátora opätovne predvolajú.
