Dôvody nezákonnosti obvinení v kauze Gorila a súvisiaceho postupu prokurátora ÚŠP Aktuality

Za približne rok a pol sa OČTK v rámci dvanásť rokov vedeného trestného stíhania v kauze Gorila podarilo vzniesť dve nezákonné obvinenia, a to s pomocou účelového a nezákonného postupu dozorujúceho prokurátora ÚŠP Alexandra Feníka.

Prvé obvinenie vznesené vyšetrovateľkou Martinou Babacsovou dňa 23.11.2022 trpelo viacerými závažnými procesnými, ale najmä vecnými nedostatkami. Obvinení preto proti nemu v decembri 2022 podali sťažnosti. Prokurátor A. Feník o sťažnostiach rozhodol až po pätnástich mesiacoch.

Jedinú námietku, ktorú A. Feník za 15 mesiacov výkonu dozoru „stihol“ preskúmať, bol argument obhajoby J. Haščáka o tom, že M. Babacsová vzniesla obvinenie z 23.11.2022 v čase, keď mala zo zákona prerušený výkon funkcie policajtky z dôvodu výkonu platenej funkcie poslankyne obecného zastupiteľstva. Prokurátor preto uznesením z 12.2.2024 z tohto dôvodu zrušil obvinenie a s ostatnými zásadnými námietkami obvinených o nezákonnosti obvinenia sa priamo nevysporiadal.

Verejné vystúpenia prokurátora a najmä obsah spisu k trestnej veci Gorila však ukazujú, že tento postup prokurátora bol účelový a nezákonný. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že A. Feník v argumente o prerušení výkonu funkcie uvidel únikovú cestu od nevyhnutnosti sa v rámci rozhodnutia o sťažnostiach riadne vysporiadať so zásadnými námietkami obvinených o nezákonnosti obvinenia. Prokurátor tak tento argument použil nie preto, že mu veril, ale preto že mu rozhodovanie vo veci zásadne uľahčil a v konečnom dôsledku mu umožnil preniesť zodpovednosť za rozhodnutie v kauze Gorila na niekoho iného.

Inými slovami, so samotným záverom prokurátora o tom, že jedným z dôvodov nezákonnosti obvinenia z 23.11.2022 je aj skutočnosť, že M. Babacsová obvinenie vydala ako civilná osoba, sa stotožňujeme, stotožniť sa ale nedá s cieľom a spôsobom použitia tohto dôvodu nezákonnosti obvinenia zo strany prokurátora.

Konkrétne, účelovosť postupu prokurátora vhodne ilustruje nasledovné:

  • Argument o prerušení výkonu funkcie policajta kvôli súbehu s výkonom platenej funkcie poslanca podľa vlastných a naviac aj verejných vyjadrení A. Feník objavil na stole až na jeseň 2023, hoci preukázateľne ho OČTK mali k dispozícii najneskôr od 6.12.2022 v prvom doplnení odôvodnenia sťažnosti J. Haščáka voči obvineniu.
  • Alexander Feník z tohto dôvodu zrušil obvinenie, avšak iné úkony, ktoré M. Babacsová v spornom období vykonala ako „civilistka“ neriešil.
  • Po zrušení obvinenia A. Feník pokynom z 13.2.2024 uložil M. Babacsovej, aby vo veci ďalej konala, pričom sám verejne avizoval, že splnenie pokynu predpokladá v horizonte niekoľko týždňov. (Naviac, zo znenia samotného pokynu z 13.2.2024 vyplýva, že A. Feník bol sám presvedčený, že existovali vecné dôvody na zrušenie obvinení.)
  • V rozpore s lehotou podľa vlastného pokynu, A. Feník o niekoľko dní pokynom z 27.2.2024 zisťuje, kedy M. Babacsová splní jeho obsiahly pokyn z 13.2.2024, pričom jej na vyjadrenie určuje lehotu do 5.3.2024.
  • Následne, prokurátor, s vedomím, že ústavný súd rozhodnutím zo dňa 28.2.2024 nepozastavil účinnosť novely Trestného poriadku k zrušeniu ÚŠP, že Babacsová splnenie jeho pokynu podľa jej vyjadrenia z 29.2.2024 (doručené na ÚŠP 6.3.2024) do zrušenia ÚŠP nestihne a že ak by obvinenie vydal sám, o sťažnosti voči nemu bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať generálny prokurátor, pristupuje šesť dní po doručení vyjadrenia M. Babacsovej prvýkrát vo svojej kariére prokurátora ku vzneseniu obvinenia.
  • Aj samotné takmer 150 stranové obvinenie zo dňa 12.3.2024 potvrdzuje, že sa A. Feník ponáhľal. Jeho odôvodnenie je totiž z drvivej väčšiny len kompilátom už existujúcich textov (vrátane prebratia viacerých chýb v písaní z pôvodných textov a pod.), a to najmä odôvodnenia obvinenia z 23.11.2022 a obsahu jeho pokynu z 13.2.2024.
  • Paradoxné je tiež to, že hoci A. Feník pokynom z 13.2.2024 uložil M. Babacsovej pred samotným rozhodnutím vykonanie viacerých úkonov, sám to už zrazu pred blížiacim sa koncom ÚŠP nepovažoval za potrebné a obvinenie vzniesol aj bez ich vykonania.

Dôsledkom tohto účelového a nezákonného postupu A. Feníka je nasledovné:

  • krátko pred zrušením ÚŠP došlo v značnom rozsahu len k zopakovaniu nezákonného obvinenia, a to
  • bez toho, aby za takmer rok a pol bola daná priama odpoveď na viaceré zásadné vecné námietky obvinených voči pôvodnému obvineniu, pričom tým
  • došlo aj k zopakovaniu viacerých zásadných chýb a nedostatkov obvinenia z 23.11.2022 a niektoré nedostatky a chyby dokonca v novom obvinení pribudli.

Porovnanie nového obvinenia s pôvodným obvinením z 23.11.2022

 

Zo skutkovej vety nového obvinenia a z právnej kvalifikácie skutkov jednoznačne vyplýva, že prokurátor A. Feník potvrdil nezákonnosť obvinenia z 23.11.2022 najmä v nasledovnom rozsahu:

  • Pôvodné obvinenie za čiastkové útoky súvisiace s PPC a GovCo bolo nedôvodné, keďže pre tieto čiastkové útoky (skutky) už A. Feník nové obvinenie nevzniesol.
  • V novom obvinení nie je žiadny skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie výnosov (príjmu) z trestnej činnosti. To potvrdzuje, že Haščák a traja ďalší obvinení boli stíhaní pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti vyše roka nezákonne.

Zvyšné zásadné námietky obhajcov voči obvineniu z 23.11.2022 ostali aj po pätnástich mesiacoch od vznesenia pôvodného obvinenia v dôsledku nezákonného postupu A. Feníka nevybavené. Niektoré nedostatky pôvodného obvinenia sa dokonca prehĺbili a niektoré zase pribudli:

  • Korupcia neobstojí. V novom obvinení sú skutky, pôvodne kvalifikované ako trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, právne kvalifikované ako korupčné trestné činy. Táto právna kvalifikácia neobstojí, keďže
    • v spise nie je žiadny dôkaz, ktorý by takúto právnu kvalifikáciu odôvodňoval;
    • prokurátor túto právnu kvalifikáciu ani riadne neodôvodnil a neobjasnil, v čom konkrétne mala korupcia spočívať, t. j. kto konkrétne, koho, ako, kedy, za čo a v akej výške korumpoval, a ani neuviedol žiadne konkrétne dôvody a ani dôkazy (iba všeobecný odkaz na nahrávky zo stopy č. 21 nepostačuje), pre ktoré sa domnieva, že by majetkové dispozície uvedené v skutkovej vete mali vôbec predstavovať úplatok;
    • za uplynulých viac ako dvanásť rokov na tom istom skutkovom základe nikto z viac ako desiatky elitných vyšetrovateľov tímu Gorila vrátane troch vedúcich tímu Gorila a ani predchádzajúci štyria dozoroví prokurátori ÚŠP (D. Kováčik, O. Repa, M. Harkabus a D. Mikuláš) dôvod na obvinenie z korupcie nevideli.
  • Nepoužiteľné nahrávky zo stopy č. 21. V odôvodnení nového obvinenia sa objavila aj „stopa 21“ (údajné Kočnerove nahrávky Gorily v rozsahu 39 hodín). Ide o „dôkaz“, ktorého nezákonnosť vyplýva najmä z rozhodnutí
    • rozhodnutí ústavného súdu;
    • rozhodnutí ESĽP, a to všetko v spojení so
    • zákonnou úpravou spravodajských odposluchov, ktorá vylučuje ich dôkazné použitie, ak sa nimi nezákonne zasiahlo do práva na súkromie, pričom
    • generálny prokurátor z týchto dôvodov v auguste 2021 konštatoval, že tzv. stopa 21 ako nezákonný dôkaz nie je procesne použiteľná ako dôkaz a má byť zničená a
    • ústavný súd v novembri 2022 vyjadril, že nedostatočné pátranie po pôvode týchto nahrávok je porušením ústavných práv J. Haščáka, ktorý nebol doposiaľ odstránený a protiústavná nečinnosť OČTK aj naďalej pretrváva. Nezákonnou snahou prokurátora o jeho procesného použitie v príkrom rozpore s vyššie opísanou právnou realitou sa tento zásah len ďalej prehĺbil.
  • Nevýpovedné nahrávky zo stopy č. 21. Odhliadnuc od nezákonnosti tohto dôkazu v novom obvinení chýba špecifikovanie častí nahrávok, ktoré mali nové obvinenie dôkazne podporiť. Použitie tohto dôkazu preto neobstojí nielen z procesných, ale aj vecných dôvodov.
  • Zločinecká skupina neobstojí. Ani úpravy opisu skutku k zločineckej skupine v novom obvinení neodstránili zásadné nedostatky vymedzenia tohto skutku v pôvodnom obvinení. Samozrejme stále platí, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sa tento skutok mal stať. V novom a ani v pôvodnom obvinení sa neuvádza ani jediný konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval ktorýkoľvek z typických znakov zločineckej skupiny. Ani jedno z obvinení neuvádzalo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že J. Haščák vytvoril a riadil zločineckú skupinu, že činnosť údajnej zločineckej skupiny mala byť v jeho prospech, ani žiadny motív pre vytvorenie zločineckej skupiny.Ďalšie nedostatky spočívajú najmä v tom, že:
    • Haščák ako údajná hlava zločineckej skupiny nie je obvinený zo skutku Slovalco a ani zo žiadneho iného skutku, ktorý podľa obvinenia mal tvoriť podstatu údajnej trestnej činnosti zločineckej skupiny;
    • údajní členovia zločineckej skupiny sa zároveň majú za ekonomickú činnosť pre skupinu navzájom „korumpovať“ a to napr. za konanie, ktoré prokurátor ani nevyhodnotil ako trestný čin (údajné machinácie pri privatizácii Slovenských elektrární). To je ďalšia absurdita, nakoľko takáto forma „korupcie“ ani samostatným trestným činom popri trestnom čine podľa § 296 Tr. zák. nemôže byť;
    • problémom obvinenia zo zločineckej skupiny je aj to, že ekonomickú trestnú činnosť, z ktorej mali byť výnosy skupiny, má prokurátor aj po roku a pol od obvinenia problém konkrétne identifikovať.
  • Skutok Slovalco nie je trestným činom. Prokurátor sa vôbec nevysporiadal s námietkami obvinených, podľa ktorých čiastkový útok (skutok) Slovalco v pôvodnom obvinení nie je trestným činom. Táto vada pôvodného obvinenia sa tým premietla do nového obvinenia. Skutok Slovalco nie je trestným činom, keďže:
    • sa zakladá na nesprávnom predpoklade OČTK, že po podpise Privatizačnej zmluvy neexistoval racionálny ekonomický dôvod, pre ktorý by SR prevzala zodpovednosť za úhradu časti prenosových poplatkov zo strany SEPS;
    • nezohľadňuje, že potreba usporiadania vzťahov medzi SE a SEPS v súvislosti so zmluvou so Slovalcom vyvstala už dávno pred nástupom J. Malchárka do funkcie ministra hospodárstva SR. V prípade nedoriešenia tohto problému do konca roku 2005 by sa SR vystavila riziku vzniku zodpovednosti za škodu a medzinárodných arbitráží zo strany Slovalca, resp. jeho nórskeho akcionára;
    • rozdelenie prenosových nákladov v pomere 90:10 na roky 2005 a 2006 odsúhlasila vláda na rokovaní 14.12.2005. V spise nie je podklad pre iný záver;
    • práve naopak, viaceré materiály z rokovaní vlády domnienky OČTK vyvracajú, no OČTK sa s nimi v pôvodnom obvinení a ani v novom obvinení žiadnym spôsobom nevysporiadali.