1.       Týmto horlením za domnelú spravodlivosť za každú cenu sú orgány činné v trestnom konaní vystavované tlaku, ktorý nijako neprispieva k ich riadnej (a teda aj zákonnej) práci. Orgány činné v trestnom konaní sú totiž neustále konfrontované tlakom na ich výkon, teda aby efektívne odhaľovali, vyšetrovali, stíhali (a následne odovzdávali súdom) čo najviac trestných činov. Súčasne sú však konfrontované Damoklovým mečom zákonnosti. Ak sa totiž dopustia nezákonnosti, je to procesná chyba, ktorá môže zmariť ich aj niekoľkoročné (inak možno zákonné a férové) trestné stíhanie. Podobný účinok môže mať aj dôkaz, ktorý síce nie je nezákonný v zmysle spôsobu jeho získania, ale je bezobsažný v zmysle toho, čo sa ním preukazuje a čo je predmetom trestného stíhania (aký skutok).

2.       Prípadný výsluch Petra Holúbka (rovnako aj riaditeľa SIS – súčasného alebo bývalého), by bol jednak nezákonným dôkazom a súčasne aj bezobsažným dôkazom (v zmysle vyššie uvedeného).

3.       Tieto osoby (najmä pán Holúbek) by mohli byť vypočuté len na doplnenie zákonného dôkazu, ktorý tu však nie je. Nie je možné nezákonnosť dôkazu obísť výsluchom svedka, ani iným postupom.

4.       Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) vydal dňa 20. 11. 2012 nález, č. k. III. ÚS 97/2012-229, ktorým zrušil súdne rozhodnutia na odpočúvanie, a to z dôvodu, že nimi boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa; sťažovateľom bol Ing. Zoltán Varga. Ide práve o tie rozhodnutia, na základe ktorých SIS použila informačno-technické prostriedky (ďalej aj „ITP“) v byte na Vazovovej. Ústavný súd sa nezaoberal vzťahom medzi pôvodom spisu Gorila a rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Bratislave, ktorého rozhodnutia Ústavný súd zrušil. Ak však je spis Gorila výsledkom použitia ITP vykonaného na základe nezákonného odpočúvania, potom je nezákonným dôkazom so všetkými svojimi dôsledkami.

5.       Orgány činné v trestnom konaní nemajú zákonným spôsobom preukázané, do akej miery je text internetového spisu Gorila výsledkom tohto použitia ITP a najmä, do akej miery je autentický, resp. ktoré konkrétne slovné prejavy odpočúvaných osôb skutočne zazneli (boli týmito osobami na danom mieste a v danom čase vyslovené). Ak aj je internetový spis Gorila v akomkoľvek rozsahu výsledkom činnosti SIS (napr. aj pána Holúbka), ide o tzv. analytický prepis, teda nie doslovný prepis, bez prídavkov a úvah spracovateľa ovplyvnených napr. inými informáciami alebo jednoducho subjektívnym vnímaním (napr. nezrozumiteľnosťou počutého  slovného prejavu) a hodnotením konkrétnej situácie. A práve tu je časť dôvodu (účelu), prečo zákonodarca ustanovil prísne kritéria použiteľnosti výsledkov použitia ITP (teda nielen nasadenia ITP) odpočúvania ako dôkazu v trestnom konaní. Zjednodušene povedané, dôkazom  môže byť len priamy záznam zvuku zachyteného
nasadeným ITP (ako výsledok zákonného odpočúvania), ku ktorému je pripojený jeho doslovný prepis. Akékoľvek obchádzanie tohto striktného príkazu je nezákonné.

6.       Spôsob zadovažovania a formu dôkazných prostriedkov, ktoré jedine môže v trestnom konaní preukázať informácie získané použitím ITP, upravuje zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“).

7.       Zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje v § 7 ods. 2 výlučnú, jedinú formu dôkazných prostriedkov o informácií získanej z použitia ITP, ktorá však v prípade internetového spisu Gorila nie je dodržaná, ani keby išlo o tzv. autentický dokument SIS. Preto je takýto „dôkazný prostriedok“ nezákonný, odporujúci zákonu.

8.       Dôkaz (ako je predpísaný v cit. zákonnom ustanovení) nemôže pri „overovaní“, aké vlastne boli použitím ITP zadovážené informácie, nahradiť ani výpoveď svedka, ktorý sa na realizácii predmetného ITP (na jeho použití, na analýze vyhotovených záznamov, atď.) zúčastnil. Takýto nepriamy dôkaz zákon o ochrane pred odpočúvaním nepripúšťa, čiže nie je dovolený a preto je nezákonný.

9.       Ak by sme aj pripustili svedeckú výpoveď príslušníkov SIS ako prípustný dôkaz za účelom preukázania informácií získaných použitím ITP, tak len na doplnenie, dokreslenie, ustálenie, upresnenie skutkových zistení zadovážených na základe záznamu získaného pri použití ITP a jeho úplného prepisu. Takéto svedecké výpovede však za účelom zdôkaznenia informácií získaných použitím ITP záznam a úplný prepis nemôžu nahradiť, pretože to odporuje ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním. Takýto formálny dôvod má zároveň aj svoje vecné opodstatnenie; jednoducho, právna úprava ochrany pred odpočúvaním je striktná a konzekventná, pokiaľ ide o rozsah zásahov do súkromia formou obstarávania si dôkazov z jeho utajeného monitorovania. Pripúšťa len priamy dôkaz záznamom (t.j. tu zvukovou nahrávkou a úplným prepisom); jeho absencia ide potom na vrub orgánov štátu.

10.    V tejto súvislosti treba osobitne poukázať nielen na jasnú dikciu ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním, ale doplnkovo aj na všeobecnú zásadu, týmto zákonom vymedzenú (v § 3 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 1 ods. 1). Inak povedané, do práva na ochranu súkromia možno v rozsahu predmetu cit. zákona zasahovať len spôsobmi výslovne upravenými v zákone o ochrane pred odpočúvaním. Takýmto zásahom je pritom aj použitie akéhokoľvek výsledku prípadného použitia ITP ako dôkazu v trestnom konaní. Preto sú prípustné len tie formy dôkazov o obsahu informácií z použitia ITP v trestnom konaní, ktoré tento zákon výslovne (v § 7 ods. 2) upravuje.

11.    Zákon o ochrane pred odpočúvaním, ale ani iný zákon (napr. Trestný poriadok), nepripúšťa možnosť nahradiť dôkaz podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním výsluchom svedka, t.j. osoby prítomnej pri použití, alebo dávajúcej príkaz na použitie informačno-technického prostriedku, alebo osoby analyzujúcej vyhotovené záznamy a vyhotovujúcej prípadné spravodajské zvodky.

12.    A to platí aj napriek tomu, ak na predmet výsluchu museli byť príslušné osoby zbavené mlčanlivosti a tejto mlčanlivosti aj zbavené boli. Rozhodnutie príslušného orgánu o zbavení mlčanlivosti totiž nenahrádza úsudok orgánu činného v trestnom konaní o zákonnosti takto vykonávaného výsluchu. Nie SIS, či prezident republiky, ale orgán činný v trestnom konaní zodpovedá za zákonnosť vykonávaného výsluchu, ktorým sa v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním bez existencie záznamu a úplného prepisu a ich zabezpečenia pre trestné konanie ako dôkazného prostriedku zadovažujú informácie z použitia ITP.

13.    Keďže takáto výpoveď v trestnom konaní nemôže nahradiť dôkaz, ktorý môže byť predložený len v súlade so zákonom o ochrane pred odpočúvaním, je potom výsluch svedka – bývalého príslušníka, ako aj bývalého alebo súčasného riaditeľa SIS – vedený s cieľom objasniť rozsah, obsah (okolnosti získavania) informácií  získaných použitím ITP ako samostatný dôkaz bez predchádzajúceho založenia dôkazných prostriedkov predpísaných ustanovením § 7 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním do vyšetrovacieho spisu nezákonný.

14.    Napokon, v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním platí, že ak sa ITP použil v rozpore s uvedeným zákonom, záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia ITP nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie.

15.    Ak si navyše položíme otázku, čo by malo byť predmetom výsluchu bývalého príslušníka SIS Petra Holúbka alebo riaditeľa SIS (bývalého alebo súčasného) nad rámec vyššie uvedeného, a to vzhľadom na skutkový stav, ktorý treba v danom trestnom konaní zistiť, dospejeme k záveru, že takéto procesné úkony by boli absolútne neúčelné, keďže z takýchto výpovedí by nevyplynulo poznanie skutkového stavu, ktorého zisťovanie je predmetom daného trestného stíhania, a to ani čiastočne. Účelom trestného stíhania (konania) nie je uspokojovanie potrieb politicky činných osôb (politikov alebo politických strán) poskytovaním im politicky zaujímavých podkladov, ani uspokojovanie záujmu verejnosti po senzácii. Trestné konanie, ktoré je poznačené takýmito vplyvmi, a to v rozsahu, ktorý určuje spôsoby a formy dokazovania, je nezákonné, čo nesporne každý skúsený obhajca vďačne využije v rámci obhajoby svojho klienta, stíhaného v takomto trestnom konaní.