V našej hektickej, uponáhľanej dobe sa však tieto doby miešajú nielen v rámci „work-life balance”. Totiž paradoxne aj inak perfektné súdne rozhodnutie (aké sme zatiaľ nevideli ☺) môže vniesť chaos do toho, kedy (od kedy, do kedy) možno (prostredníctvom) ITP odpočúvať, a kedy by už ITP malo – naopak – odpočívať. Najmä ak sa snažíme „vyložiť” vydávané súdne rozhodnutia súlade so zákonom, t.j. ako neprekračujúce maximálnu lehotu na odpočúvanie. Ale problém (právny, praktický) je už na začiatku. Takže po poriadku:

Odpočúvanie – ako vymedziť lehotu

Podľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním treba v žiadosti o udelenie súhlasu na použitie informačno-technického prostriedku (ITP) uviesť aj navrhovaný čas jeho použitia [§ 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním]. Z judikatúry je pritom možné vyvodiť, že náležitosti žiadosti je potrebné vzťahovať aj na samotný súhlas (III. ÚS 80/08).

Zároveň, ITP možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu, a to len na nevyhnutný čas, najdlhšie však na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu (§ 4 ods. 1 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním), t.j. nie až nasledovný deň.

V tomto smere sa uvedená právna úprava času vymyká štandardnej úprave lehôt, napr. v Občianskom zákonníku (OZ), či Občianskom súdnom poriadku (OSP).

OZ § 122

(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

OSP § 57

(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Na rozdiel od štandardnej úpravy totiž podľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním sudcom určená lehota, v rámci ktorej je možné použiť ITP, začína plynúť už v deň udelenia súhlasu. Zároveň (ako bližšie uvedieme ďalej) sudca musí v súhlase uviesť presný dátum, dokedy sa súhlas udeľuje (t.j. nestačí uviesť, že súhlas sa udeľuje napr. na obdobie 6 mesiacov od jeho udelenia). Vychádzajúc z týchto osobitostí potom platí, že ak bol udelený súhlas na použitie ITP napr. 1.1.2015, posledný deň lehoty na použitie príslušného ITP by mal pripadnúť na deň 30.6.2015 a pod. Ak by bol takýto súhlas udelený až do dňa 1.7.2015 (v zmysle „štandardnej” úpravy počítania lehôt, ktorá sa však v danom prípade neaplikuje), znamenalo by to, že takýto súhlas by bol udelený na obdobie 6 mesiacov aj 1 deň, čo by však znamenalo prekročenie zákonného časového obmedzenia upraveného v zákone o ochrane súkromia pred odpočúvaním, a teda aj nezákonnosť takéhoto súhlasu.

A ako v aplikačnej praxi postupujú súdy? Z našej skúsenosti so súhlasmi na použitie ITP, ako aj z námatkového prieskumu údajov obsiahnutých v príslušnom súdnom registri (tých, ktoré nám boli sprístupnené), vyplýva, že šesťmesačná lehota pre ne znamená 6 mesiacov + 1 deň, česť výnimkám.

Počítanie času odpočúvania s presnosťou na hodiny

Ešte jedna podstatná poznámka v tejto súvislosti.

Spravovací a kancelársky poriadok vo vzoroch evidenčných pomôcok (príloha č. 4, vzor č. 12 „Súdny register Ntt”) uvádza, že súdy by mali zaznamenávať dátum vybavenia žiadosti o udelenie ITP, ako aj dobu povolenia na použitie ITP v rozsahu „hodina, deň, mesiac a rok”. Aj vo vzťahu k tejto úprave je pritom možné poukázať na niektorých autorov, ktorí uvádzajú, že i keď trvanie maximálnej lehoty zákonodarca síce vyjadril v mesiacoch, a teda môže vzniknúť dojem, že ide o lehotu vyjadrenú v mesiacoch, vo svojej postate je to lehota vyjadrená v hodinách (Aláč, s. 84). Odhliadnuc od Spravodajského a kancelárskeho poriadku tento záver vyvodzujú z jazykového výkladu vyššie spomenutých ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním. Argumentujúc pritom tým, že ak by zákonodarca považoval za postačujúce určiť v žiadostiach o udelenie súhlasu na použitie ITP, resp. v takýchto súhlasoch len dátum, t.j. len presný deň, nepoužil by pojem „čas”, ale zvolil by iné slová na vystihnutie začiatku a konca používania ITP (Aláč, s. 84).

Prinajmenšom súdne súhlasy (a možno aj žiadosti) by teda popri samotnom dátume mali obsahovať aj uvedenie presného času s presnosťou aspoň na hodiny. Potom sa vyhneme problému 1.1.2005 – 30.6.2005, keďže odpočúvanie bude povolené na dobu od napr. 1.1.2005, 10.00 hod do 1.7.2005, 10.00 hod.

Ale koľkí sudcovia v praxi udeľujú súhlasy na použitie ITP tak, že v nich uvedú aj konkrétne hodiny pri dátumoch vymedzujúcich časový úsek použitia ITP? Odpoveď: podľa nášho námatkového prieskumu (vychádzajúc z údajov v príslušnom súdnom registri) v podstate ani tí, ktorí si uvedomujú, že 6 nie je 6 (mesiacov) + 1 (deň).

Aplikačné dôsledky „úvah o čase”

Tému, ktorú sme načali, nie je abstraktnou ani náhodou.

V prvom rade „zlé” vymedzenie doby odpočúvania môže viesť k nezákonnosti súdneho rozhodnutia a tým aj jeho zrušeniu. Nedostatok sa nedá odstrániť tak, že sa doba skráti (zo „6 mesiacov a jeden deň” na 6 mesiacov) ak prijmeme postulát, že jej začatie musí byť určené presne na hodinu. V takom prípade je totiž nejasné, kedy v priebehu dňa lehota začala.

Aj logicky, ak by sme pripustili, že v bežnom prípade povoľovania odpočúvania, kedy žiadosť dôjde na súd v priebehu dňa D a ešte v ten deň D je vydaný súhlas k odpočúvaniu, je súhlas daný k 00.00 hod. toho dňa, kedy došla žiadosť, potom legalizujeme aj prípadné odpočúvanie, ktoré sa dialo pred vydaním súdneho rozhodnutia. Ktoré zrejme len ťažko bude vydané práve o 00.00 hod.

A že pri odpočúvaní môže ísť aj o hodiny, ukazuje § 5 zákona o ochrane pred odpočúvaním. Ten dáva ako jedinému žiadateľovi oprávnenie odpočúvať za stanovených podmienok aj pred vydaním súdneho súhlasu len Policajnému zboru. Musí však do 12 hodín získať súdny súhlas k tomuto odpočúvaniu, inak musí odpočúvanie ukončiť. Aj z toho je zrejmé, že:

– pri odpočúvaní v režime § 5 zákona o ochrane pred odpočúvaním sa odpočúvanie počíta na hodiny,

– s výnimkou policajného zboru nemôže iný orgán odpočúvať pred okamihom, kedy dostane súhlas od súdu, t.j. nemôže začať odpočúvať napr. v ten istý deň už o 00.00 hod., čo by platilo pri počítaní lehôt podľa celých dní. Inak by napr. žiadosť doručená o 14.00 hod., odsúhlasená sudcom o 22.00 hod. dával možnosť odpočúvať od 00.00 hod toho istého dňa. Čím by sa celý paragraf 5 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním stal zbytočným.

Napokon máme tu aj určité ďalšie praktické implikácie pre náš prípad. Ale o tých až niekedy inokedy.